prázdny príd.
1. kt. nič neobsahuje, kt. nie je ničím naplnený, op. plný: p. pohár, p-a izba, ulica, p. žalúdok; p. zošit nepopísaný;
pren. p. človek bez hlbších záujmov
2. nemajúci vnútornú hodnotu, obsah, bezobsažný: p-e slová, p. život
3. nevyplnený činnosťou, voľný: mať p. deň
● p. sud najviac hučí hlúpy veľa hovorí; → mlátiť p-u slamu; → prísť s p-ymi rukami; mať p-e vrecko nemať peňazí;
prázdnosť -i ž. bezobsažnosť