príkaz -u m. autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho: splniť p-y vedúceho; peňaž. prevodný, inkasný p.; → trvalý p.
□ dať p. prikázať;
príkazový príd.: p-é dopravné značky
príkaz -zu pl. N -zy m.
kázať 1. dávať pokyn na vykonanie niečoho • ukladať • zastaráv.: narúčať • porúčať: kázali, ukladali nám prísť načas; porúča mi vziať si veci so sebou • rozkazovať • prikazovať • nakazovať • dávať rozkaz • dávať príkaz (autoritatívnym spôsobom): Nebudete nám tu rozkazovať, prikazovať! • nariaďovať (autoritatívne, obyč. úradne) • kniž. veliť: konať, ako káže, velí česť
2. p. hlásať
príkaz 1. p. rozkaz 2. p. smernica
rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiť • príkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaz • nariadenie • ustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vlády • predpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisy • hovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komando • povel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útok • kniž. imperatív • kniž. zastar. ordonancia
smernica obyč. mn. č. zásady upravujúce, určujúce istú činnosť: smernica vlády pre podnikanie • direktíva: plniť direktívy • inštrukcia: konať podľa inštrukcií • pokyn: čakať na pokyny nadriadených • propozícia: technické propozície • úprava: vyžiadať si úpravu na ďalší týždeň • dispozícia: postupovať podľa dispozícií • návod (poučenie, ako niečo robiť): pridržiavať sa návodu • vodidlo: byť vodidlom pri práci • príkaz (autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho): dostať príkaz • subšt. maršruta: maršruta nebola presne vypracovaná
príkaz, -u m.
1. rozkaz vykonať niečo;
práv. poverenie vykonať niečo pre iného, mandát: dať p. urobiť niečo; splniť p. niekoho; držať sa p-ov rodičovských; urobiť niečo na p., podľa p-u niekoho; peňaž. inkasný, pokladničný, platobný, prevodný p.;
2. prikázanie, spoločenská požiadavka: mravný p., p. lásky
● je priamo p-om dňa urobiť niečo je veľmi naliehavé, potrebné
príkaz m nariadenie na vykonanie niečoho, rozkaz: Abrahám zachowáwál prjkaze a zákaze (božie) (KB 1757); decretum: uloženj, ustanowenj, rózkaz, prjkaz (KS 1763); (hekim) potupowal Muhammeda príkazi a zákazi (BR 1785); wjssel od Augusta prikaz nebo mandat, abj popsan bjl wssecken swet (CS 18. st) L. chcess-li, krestiane, plniti wúli božy a gi znati, toho dúgdess desaterým prýkazem od Boha daným (CC 1655) desatorom; -eček dem zsl: prikazečki na dokonálost žiwota (BlR 18. st)