prípad, -u m.
1. udalosť, príhoda, príbeh; čo sa stalo (často neočakávane, nepredvídane): Čatár Róna hlásil prípad službu konajúcemu dôstojníkovi. (Urb.) Hrdinom nášho prípadu je Ondrej Šimčisko. (Ondr.) Sú časté prípady, že ... často sa stáva ...
2. jednotlivý jav, obyč. dokladajúci, vysvetľujúci niečo, príklad: veľmi poučný p.; Na to máme nespočetné prípady zo života. — Dali by sa uviesť mnohé prípady.
● z p-u na p. jednotlivo, osobitne;
3. možný, v budúcnosti predpokladaný al. očakávaný jav, eventualita, okolnosť: ušetriť si niečo pre prípad nemoci, nešťastia, staroby; poistiť dobytok pre prípad uhynutia; v prípade premeškania lehoty; v prípade nebezpečenstva; v takom, v takomto p-e; v danom p-e, v nijakom p-e; v najlepšom, v najhoršom, v krajnom p-e; v opačnom p-e; v kladnom, v zápornom p-e; v niektorých p-och dakedy; v mnohých p-och často; v zriedkavých p-och; v naliehavých, nevyhnutných p-och; v priaznivých p-och; v každom p-e; arch. na každý p. za každých okolností, vždy; pre každý p. pre každú možnú eventualitu; ak by sa niečo stalo; v p-e potreby ak bude treba; po p-e (novšie pís. poprípade) podľa okolností, prípadne;
4. predmet, záležitosť, s ktorou sa zapodievame (obyč. v lekárskej al. právnickej praxi): ľahký, ťažký, beznádejný, smrteľný p.; ambulantné p-y; trestný p., sporné p-y; Predsa by sa neoddalo exponovať sa v prípadoch vopred stratených. (Jil.)
● hovor. to je p. pre seba, osobitný p. o niečom (o niekom), s čím (s kým) sa treba osobitne zapodievať