prítomný príd.
1. jestvujúci, prebiehajúci v súčasnosti, ktorý je teraz, terajší: p. život; p. stav, p-á doba; Mával obyčaj rozkladať im veci prítomné a budúce i minulé. (Kuk.) gram. p. čas slovesná gramatická kategória vyjadrujúca dej prebiehajúci v súčasnosti; prechodník p. slovesný tvar vyjadrujúci sprievodný vedľajší dej, súčasný s ktorýmkoľvek časom;
2. ktorý je niekde, pri niečom, ktorý sa zúčastňuje na niečom: Jeho dvaja tam prítomní synovia hmkali. (Jégé); vera, pri ktorej iba bližšia rodina býva prítomná (Dobš.); Chce byť prítomná jeho zhovoru s Hrkaľom. (Tim.);
spodst. prítomní, -ých m. ľudia, ktorí sú niekde, pri niečom, ktorí sa zúčastňujú na niečom: rozhoduje väčšina prítomných; Zbledla, blúdiac okom po prítomných. (Kuk.) Starosta premeral prítomných zaslzenými očami. (Heč.)
3. kniž. ten, o ktorom je reč, tento: p-á štúdia, p-á práca