prívrženec, -nca m. kto sa pripojil k nejakému učeniu al. hnutiu, kto zastáva názory, náhľady niekoho, stúpenec, zástanca niečoho al. niekoho: p. nejakého učenia, smeru, nejakej teórie; horlivý, verný p. niekoho, niečoho; získať (si), mať mnoho p-ov; Protivníci zo dňa na deň množili sa mu a prívrženci redli. (Kuk.);
prívrženectvo, -a str. zried. primknutie sa k niekomu al. k niečomu: Kalinčiakovo horlivé prívrženectvo k novej rečovej a národnej situácii na Slovensku (Mráz);
prívrženstvo, -a str. hromad. zried. prívrženci: Klesá ich prívrženstvo (Hviezd.) počet ich prívržencov.