pracovať, -uje, -ujú nedok.
1. konať nejakú telesnú al. duševnú prácu, robiť: dobre, zle, usilovna, namáhavo, ťažko p.; p. telesne, duševne; p. vo fabrike, na poli, na stavbe; p. do úmoru ťažko, namáhavo; p. od svitu do mrku ustavične, bez prestania; Mám dve ruky, naučené pracovať, vyrobím si chleba. (Urbk.) Doma Olbracht ešte intenzívnejšie pracuje v robotníckom hnutí. (Mráz) Martin Hattala začal pracovať na úhore svojej rodnej reči. (Škult.); p. na nejakom probléme; Kto nepracuje, nech neje. (prísl.); pren. Jeho myseľ pracovala na vážnych veciach (Taj.) premýšľal o výžnych veciach.
2. (o veciach, strojoch a pod.) byť v činnosti, v chode: Stroje pracovali tuho vo dne i v noci. (Kuk.) Hruď starcova ťažko pracovala (Vaj.) ťažko dýchal. Na Sedmíkovej tvári pracujú žuvacie svaly. (Urb.); omietka pracuje schne; technol. pracovanie dreva striedavá zmena objemu dreva vznikajúca zmenou vlhkosti v dreve;
opak. pracúvať i pracovávať, -a, -ajú