Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dopracovať dok.

1. dokončiť prácu, prestať pracovať: v závode d-li

2. vypracovať do úplnosti, dorobiť, dotiahnuť; dokončiť: d. štúdiu; vrátiť návrh na d-nie

● expr. už d-l a) zle skončil b) zomrel;

nedok. dopracúvať -a

// dopracovať sa prácou, úsilím dosiahnuť: d. sa (k) výsledku, d. sa uznania

---

nadpracovať dok. odpracovať (zameškané ap.) v mimopracovnom čase, nadrobiť: n. voľný deň;

nedok. nadpracúvať, nadpracovávať -a

---

napracovať sa dok. narobiť sa (význ. 1): n. sa na stavbe domu

---

odpracovať dok. vykonať za istý (vymedzený) čas, odrobiť: o. zmenu

---

opracovať dok. upraviť (povrch) do žiadanej podoby, obrobiť: o. drahokam, o-nie súčiastok, výrobkov (laserom);

nedok. opracúvať, opracovávať -a

---

popracovať dok. hovor. ponamáhať sa: na knihe musíš ešte p.; p. na sebe zdisciplinovať sa

---

pracovať nedok.

1. konať nejakú prácu, robiť: p. telesne, duševne; p. na poli; p. statočne, samostatne

2. vykonávať prácu ako zamestnanie, byť zamestnaný, robiť: p. v priemysle, v poľnohospodárstve, vo vedeckom ústave

3. prácou niečo utvárať; prácou pretvárať, robiť: p. na stavbe mosta; p. na knihe, na preklade; p. na sebe

4. mať niečo ako prostriedok al. predmet svojej práce, robiť: p. s chemikáliami, s číslami; p. so zlým materiálom; p. nožom

5. vyvíjať činnosť, byť činný: p. politicky; p. v správnej rade nadácie

6. byť v chode, v činnosti, fungovať: stroj p-je, srdce p-je

7. podliehať fyz., chem. al. iným zmenám: drevo, omietka p-je

● expr. p. do → úmoru; p. od svitu do mrku celý deň; čas p-je pre nás; kto nep-je, nech neje

dopracovať ‑uje ‑ujú dok.; dopracovať sa

---

nadpracovať ‑uje ‑ujú dok.

---

napracovať sa ‑uje ‑ujú dok.

---

odpracovať ‑uje ‑ujú dok.

---

opracovať ‑uje ‑ujú dok.

---

popracovať ‑uje ‑ujú dok.

---

---

---

dopracovať, -uje, -ujú dok. skončiť prácu, prestať pracovať; pren. už dopracoval zomrel;

nedok. dopracúvať, -a, -ajú

|| dopracovať sa (čoho, k čomu) prácou dosiahnuť niečo: d. sa výsledku, úspechu; Janko sa priúča práci, aby sa statočne dopracoval radosti zo svojej roboty. (Pláv.) Myslím, že som sa dopracoval k výsledku. (Karv.)

---

napracovať sa, -uje, -ujú dok. veľa pracovať: Napracovali sme sa spolu dosť za národ. (Ráz.) Čo sa ja musím napracovať, kým zarobím sto korún. (Jes.)

---

odpracovať, -uje, -ujú dok. (čo) pracovať istý obyč. vymedzený čas na niečom, odrobiť: o. smenu, o. záväzok, o. určený počet hodín; Starý odpracoval 45 rokov pri tomto remesle. (Hor.);

nedok. odpracovávať, -a, -ajú

---

opracovať, -uje, -ujú dok. (čo) dať materiálu žiadanú formu (obyč. pomocou nástroja, stroja): opracovaná súčiastka;

nedok. opracovávať i opracúvať, -a, -ajú

---

pracovať, -uje, -ujú nedok.

1. konať nejakú telesnú al. duševnú prácu, robiť: dobre, zle, usilovna, namáhavo, ťažko p.; p. telesne, duševne; p. vo fabrike, na poli, na stavbe; p. do úmoru ťažko, namáhavo; p. od svitu do mrku ustavične, bez prestania; Mám dve ruky, naučené pracovať, vyrobím si chleba. (Urbk.) Doma Olbracht ešte intenzívnejšie pracuje v robotníckom hnutí. (Mráz) Martin Hattala začal pracovať na úhore svojej rodnej reči. (Škult.); p. na nejakom probléme; Kto nepracuje, nech neje. (prísl.); pren. Jeho myseľ pracovala na vážnych veciach (Taj.) premýšľal o výžnych veciach.

2. (o veciach, strojoch a pod.) byť v činnosti, v chode: Stroje pracovali tuho vo dne i v noci. (Kuk.) Hruď starcova ťažko pracovala (Vaj.) ťažko dýchal. Na Sedmíkovej tvári pracujú žuvacie svaly. (Urb.); omietka pracuje schne; technol. pracovanie dreva striedavá zmena objemu dreva vznikajúca zmenou vlhkosti v dreve;

opak. pracúvať i pracovávať, -a, -ajú

---

prepracovať, -uje, -ujú dok.

1. (čo) znovu spracovať, prerobiť: vrátiť návrh na prepracovanie (Bodic.); p. rukopis práce; p. prednášku, referát, zprávu, článok;

2. (čo; čo čím) dôkladne vypracovať, spracovať: dôkladne p. metódu, teóriu; p. pôdu (orbou) (pred sadením, siatím);

nedok. prepracúvať i prepracovávať, -a, -ajú

|| prepracovať sa

1. (k čomu i bezpredm.) vytrvalou prácou k niečomu dospieť; dosiahnuť niečo: Po úvode prepracoval sa (Boháček) k jadru. (Urb.) Aj taký slabý chlap prepracoval sa, ale utrápili ho. (Taj.)

2. príliš sa vyčerpať namáhavou prácou: Vedel, koľko sa treba učiť, aby sa neprepracoval. (Al.);

nedok. prepracúvať sa i prepracovávať sa

dopracovať dokonavé sloveso
(ja) dopracujem VKdsa+; (ty) dopracuješ VKdsb+; (on, ona, ono) dopracuje VKdsc+; (my) dopracujeme VKdpa+; (vy) dopracujete VKdpb+; (oni, ony) dopracujú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dopracoval VLdsam+; (ona) dopracovala VLdsaf+; (ono) dopracovalo VLdsan+; (oni, ony) dopracovali VLdpah+;
(ty) dopracuj! VMdsb+; (my) dopracujme! VMdpa+; (vy) dopracujte! VMdpb+;
(nejako) dopracujúc VHd+;

---

nadpracovať dokonavé sloveso
(ja) nadpracujem VKdsa+; (ty) nadpracuješ VKdsb+; (on, ona, ono) nadpracuje VKdsc+; (my) nadpracujeme VKdpa+; (vy) nadpracujete VKdpb+; (oni, ony) nadpracujú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) nadpracoval VLdsam+; (ona) nadpracovala VLdsaf+; (ono) nadpracovalo VLdsan+; (oni, ony) nadpracovali VLdpah+;
(ty) nadpracuj! VMdsb+; (my) nadpracujme! VMdpa+; (vy) nadpracujte! VMdpb+;
(nejako) nadpracujúc VHd+;

---

napracovať dokonavé sloveso
(ja) napracujem VKdsa+; (ty) napracuješ VKdsb+; (on, ona, ono) napracuje VKdsc+; (my) napracujeme VKdpa+; (vy) napracujete VKdpb+; (oni, ony) napracujú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) napracoval VLdsam+; (ona) napracovala VLdsaf+; (ono) napracovalo VLdsan+; (oni, ony) napracovali VLdpah+;
(ty) napracuj! VMdsb+; (my) napracujme! VMdpa+; (vy) napracujte! VMdpb+;
(nejako) napracujúc VHd+;

---

nedopracovať dokonavé sloveso
(ja) nedopracujem VKdsa-; (ty) nedopracuješ VKdsb-; (on, ona, ono) nedopracuje VKdsc-; (my) nedopracujeme VKdpa-; (vy) nedopracujete VKdpb-; (oni, ony) nedopracujú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nedopracoval VLdsam-; (ona) nedopracovala VLdsaf-; (ono) nedopracovalo VLdsan-; (oni, ony) nedopracovali VLdpah-;
(ty) nedopracuj! VMdsb-; (my) nedopracujme! VMdpa-; (vy) nedopracujte! VMdpb-;
(nejako) nedopracujúc VHd-;

---

nenadpracovať dokonavé sloveso
(ja) nenadpracujem VKdsa-; (ty) nenadpracuješ VKdsb-; (on, ona, ono) nenadpracuje VKdsc-; (my) nenadpracujeme VKdpa-; (vy) nenadpracujete VKdpb-; (oni, ony) nenadpracujú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenadpracoval VLdsam-; (ona) nenadpracovala VLdsaf-; (ono) nenadpracovalo VLdsan-; (oni, ony) nenadpracovali VLdpah-;
(ty) nenadpracuj! VMdsb-; (my) nenadpracujme! VMdpa-; (vy) nenadpracujte! VMdpb-;
(nejako) nenadpracujúc VHd-;

---

nenapracovať dokonavé sloveso
(ja) nenapracujem VKdsa-; (ty) nenapracuješ VKdsb-; (on, ona, ono) nenapracuje VKdsc-; (my) nenapracujeme VKdpa-; (vy) nenapracujete VKdpb-; (oni, ony) nenapracujú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenapracoval VLdsam-; (ona) nenapracovala VLdsaf-; (ono) nenapracovalo VLdsan-; (oni, ony) nenapracovali VLdpah-;
(ty) nenapracuj! VMdsb-; (my) nenapracujme! VMdpa-; (vy) nenapracujte! VMdpb-;
(nejako) nenapracujúc VHd-;

---

neodpracovať dokonavé sloveso
(ja) neodpracujem VKdsa-; (ty) neodpracuješ VKdsb-; (on, ona, ono) neodpracuje VKdsc-; (my) neodpracujeme VKdpa-; (vy) neodpracujete VKdpb-; (oni, ony) neodpracujú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neodpracoval VLdsam-; (ona) neodpracovala VLdsaf-; (ono) neodpracovalo VLdsan-; (oni, ony) neodpracovali VLdpah-;
(ty) neodpracuj! VMdsb-; (my) neodpracujme! VMdpa-; (vy) neodpracujte! VMdpb-;
(nejako) neodpracujúc VHd-;

---

neopracovať dokonavé sloveso
(ja) neopracujem VKdsa-; (ty) neopracuješ VKdsb-; (on, ona, ono) neopracuje VKdsc-; (my) neopracujeme VKdpa-; (vy) neopracujete VKdpb-; (oni, ony) neopracujú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neopracoval VLdsam-; (ona) neopracovala VLdsaf-; (ono) neopracovalo VLdsan-; (oni, ony) neopracovali VLdpah-;
(ty) neopracuj! VMdsb-; (my) neopracujme! VMdpa-; (vy) neopracujte! VMdpb-;
(nejako) neopracujúc VHd-;

rozpracovať dk čo spracovať niečo: wie fatens, že bywala chrast hore iarkom Hnilim, kdi s konmi chodjewal hore po tarch, rospracowal yu bytča 17. st; in maximo laborandi studio versari: rozpracowati pd 18. st;
r. sa rozbehnúť sa v práci: in maximo laborandi ardore versari: rozpracowati se pd 18. st

---

spolupracovať ndk s kým, s čím, v čom spoločne s niekým sa zúčastňovať na nej. činnosti: ponewačž (Veličovci) spolupracugu w prawech turiec 1671; gestli predpjsané prostredky užiwám a s Milostu spolupracugem ukk 1768; ňeodegďem, gen ti w twém uložeňý stog a kolik mócť buďess, spolupracug br 1785

---

spracovať ndk
1. vyrobiť: wdowa Zahorak Catharina dala gisti prsten spracowat, dagicze swe zlatto čachtice 1736
2. čo do čoho zapracovať, spojiť: dwa pohary pozlatiste, ktere se geden do druhého spraczuge zvolen 1597

napracowať sa odpracowať popracowať pracowať wipracowať

dopracovať: ^{→speex →vorbis}

---

nepracovať: ^{→speex →vorbis}

---

pracovať: ^{→speex →vorbis}

---

prepracovať: ^{→speex →vorbis}

---

spolupracovať: ^{→speex →vorbis}

---

spracovať: ^{→speex →vorbis}

---

vypracovať: ^{→speex →vorbis}

dopracoval až do konca ≈ dopracoval až do konce
dopracujeme sa k uspokojivému ≈ dopracujeme se k uspokojivému
mechanicky dopracoval až do ≈ mechanicky dopracoval až do
otázkach, dopracujeme sa k ≈ otázkách, dopracujeme se k
otázku : kedy sa dopracujeme ≈ otázku : kdy se dopracujeme
o určitých otázkach, dopracujeme ≈ o určitých otázkách, dopracujeme
sa mechanicky dopracoval až ≈ se mechanicky dopracoval až
určitých otázkach, dopracujeme sa ≈ určitých otázkách, dopracujeme se
...

Ak sa chceme dopracovať ≈ If we are ultimately
je nutné dopracovať sa ≈ is necessary to work
konečne dopracovali k textu ≈ finally have a text
Konečne sme sa dopracovali ≈ We have finally achieved
pravde som sa dopracoval ≈ truth came to me
sa dopracovali k tomuto ≈ had arrived at this
sme sa niekam dopracovali ≈ we are getting somewhere
spolu ste sa dopracovali ≈ and together you've grown
...