Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dopracovať, -uje, -ujú dok. skončiť prácu, prestať pracovať; pren. už dopracoval zomrel;
nedok. dopracúvať, -a, -ajú
|| dopracovať sa (čoho, k čomu) prácou dosiahnuť niečo: d. sa výsledku, úspechu; Janko sa priúča práci, aby sa statočne dopracoval radosti zo svojej roboty. (Pláv.) Myslím, že som sa dopracoval k výsledku. (Karv.)
napracovať sa, -uje, -ujú dok. veľa pracovať: Napracovali sme sa spolu dosť za národ. (Ráz.) Čo sa ja musím napracovať, kým zarobím sto korún. (Jes.)
odpracovať, -uje, -ujú dok. (čo) pracovať istý obyč. vymedzený čas na niečom, odrobiť: o. smenu, o. záväzok, o. určený počet hodín; Starý odpracoval 45 rokov pri tomto remesle. (Hor.);
nedok. odpracovávať, -a, -ajú
opracovať, -uje, -ujú dok. (čo) dať materiálu žiadanú formu (obyč. pomocou nástroja, stroja): opracovaná súčiastka;
nedok. opracovávať i opracúvať, -a, -ajú
pracovať, -uje, -ujú nedok.
1. konať nejakú telesnú al. duševnú prácu, robiť: dobre, zle, usilovna, namáhavo, ťažko p.; p. telesne, duševne; p. vo fabrike, na poli, na stavbe; p. do úmoru ťažko, namáhavo; p. od svitu do mrku ustavične, bez prestania; Mám dve ruky, naučené pracovať, vyrobím si chleba. (Urbk.) Doma Olbracht ešte intenzívnejšie pracuje v robotníckom hnutí. (Mráz) Martin Hattala začal pracovať na úhore svojej rodnej reči. (Škult.); p. na nejakom probléme; Kto nepracuje, nech neje. (prísl.); pren. Jeho myseľ pracovala na vážnych veciach (Taj.) premýšľal o výžnych veciach.
2. (o veciach, strojoch a pod.) byť v činnosti, v chode: Stroje pracovali tuho vo dne i v noci. (Kuk.) Hruď starcova ťažko pracovala (Vaj.) ťažko dýchal. Na Sedmíkovej tvári pracujú žuvacie svaly. (Urb.); omietka pracuje schne; technol. pracovanie dreva striedavá zmena objemu dreva vznikajúca zmenou vlhkosti v dreve;
opak. pracúvať i pracovávať, -a, -ajú
prepracovať, -uje, -ujú dok.
1. (čo) znovu spracovať, prerobiť: vrátiť návrh na prepracovanie (Bodic.); p. rukopis práce; p. prednášku, referát, zprávu, článok;
2. (čo; čo čím) dôkladne vypracovať, spracovať: dôkladne p. metódu, teóriu; p. pôdu (orbou) (pred sadením, siatím);
nedok. prepracúvať i prepracovávať, -a, -ajú
|| prepracovať sa
1. (k čomu i bezpredm.) vytrvalou prácou k niečomu dospieť; dosiahnuť niečo: Po úvode prepracoval sa (Boháček) k jadru. (Urb.) Aj taký slabý chlap prepracoval sa, ale utrápili ho. (Taj.)
2. príliš sa vyčerpať namáhavou prácou: Vedel, koľko sa treba učiť, aby sa neprepracoval. (Al.);
nedok. prepracúvať sa i prepracovávať sa