pravda
I. -y právd ž.
1. zhoda poznania al. tvrdenia so skutočnosťou, op. lož: zmysel pre p-u; hovoriť, povedať, napísať p-u; je p., že ...; to nie je p.; to je svätá p.; len čo je p. zdôraznený súhlas; na tom je kus p-y; filoz. objektívna p.
2. správne zmýšľanie, správny názor: zastávať p-u; bojovať za p-u; vnucovať niekomu svoju p-u
3. pravdivá skutočnosť: hlboká p.; trpká, tvrdá p.; správa zodpovedá p-e; nebyť ďaleko od p-y
4. náb. obsah Božieho zjavenia: zjavené p-y, p. viery
□ dať niekomu za p-u súhlasiť; mať p-u nemýliť sa
● → pozrieť sa p-e do očí; p. pravdivá úplná pravda; expr. p. pravdúca úplná pravda; čo je p., to je p.; byť na p-e Božej byť mŕtvy; na moj p-u → namojpravdu; p. oči kole pravda nie je vždy príjemná; → vyjsť s p-ou (von); → povedz p-u, prebiješ si hlavu
II. i pravdaže čast.
1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede: súhlasil, p., len zdanlivo; p., môžem to dosvedčiť
2. nadväzuje na kontext s význ. uznania možnosti: p., dá sa uvažovať aj ináč
3. iba pravda pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), všakver: bol si tam, p.?
4. iba pravdaže vyj. zdôraznený súhlas, prirodzene, samozrejme, isteže: môžeme to urobiť? p.!
pravda -dy právd ž.
pravda, pravdaže čast.
ovsisko ↗ ovsenisko *ovšem ↗ správ. pravda, však, áno, ale
pravda1 p. skutočnosť
pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže • prirodzene • pochopiteľne • samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob • veru • expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka • iste • isto • zaiste • expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť • určite • dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč • hovor. jasné • zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
2. pobáda na súhlas s výpoveďou • však • expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)? • expr.: všakver • všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej? • hovor.: nošak • hejže • nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?
skutočnosť niečo skutočné, objektívne jestvujúce • fakt: historická skutočnosť, historický fakt • realita: pohybovať sa na pôde reality • danosť (čo je objektívne dané): sociálne danosti • vec: to je známa vec; tým sa na veci nič nemení • jav (čo možno zmyslovo pozorovať): prírodný jav • pravda: trpká pravda • kniž. skutok: plán sa stal skutkom • kniž. skutočno (Poničan) • telev. reál (skutočné prostredie, dianie v tomto prostredí): scéna sa odohráva v reáli • odb. konkrétno
veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)
však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem
2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak
3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak
4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že
pravda1, -y, právd ž.
1. súhlas výroku, výpovede so skutočnosťou; správne zmýšľanie, správny náhľad, správne tvrdenie, overené praxou, skúsenosťou (op. nepravda, omyl, lož): hovoriť, povedať, vravieť p-u, šíriť p-u; to je (nie je) ďaleko od p-y; uznať niečo za p-u; trpká, krutá p.; expr. pravdučička pravda, pravda pravdúca, pravda pravdivá; Pochyboval o pravde týchto slov. (Kuk.) To je pravda, nikdy som netrpela na zuby. (Čaj.) Bude v tom čosi pravdy. (Janč.) Pravda oči kole. (prísl.) S pravdou najďalej zájdeš. (prísl.); filoz. objektívna, relatívna, absolútna p.
● mať p-u (v niečom) hovoriť to, čo zodpovedá skutočnosti; dať niekomu za p-u súhlasiť s niekým, uznať jeho náhľad; na moj pravdu (pís. i namojpravdu) vyjadruje a) dôrazné potvrdenie výpovede, zaverenie; b) zľahčovanie;
2. právo, spravodlivosť: biť sa za p-u; Pravda je na našej strane. (Stod.) Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre. (Chal.) Zlosť do času, pravda naveky. (úsl.)
pravda2 čast.
1. dotvrdzuje výpoveď, ktorú uvádza al. do ktorej je vložená (oddeľuje sa vždy čiarkou), pravdaže: Tie časy sa už, pravda, zmenili. (Kal.) Pravda, nebolo to pekné od neho. (Kuk.) Hlavaj začal sa vyhovárať, pravda, len naoko. (Urb.)
2. pobáda k súhlasu s výpoveďou (oddeľuje sa vždy čiarkou), však, všakže, všakver: Veď si my poradíme, pravda? (Ráz.)
pravda ž 1. výrok súhlasiaci so skutočnosťou, súhlas výroku, výpovede so skutočnosťou: quos Bauc, comes palatinus et Posoniensis, discuciens ad praudam, per pristaldum nomine Luger misit (VARADÍN 1213 CDSl); magi poruczyti dwiema potcztiwyma zenama na gich wieru a czest aby ony prawu prawdu powiediely (ŽK 1473); zie smie chczeli jemu dosczi uczinit yakossto susiedu dobremu (Šebovi), k czemu by kolvik praudu y mel (CHTELNICA 1531 SLL); dobrowolne pred namy wiznaly prawdu, totižto že oni mezy sebow pritelsky se zrownaly (ZVOLEN 1567); to gest swata prawda, že ktery se oženy, že opusti otce y matku a ma se pridržeťi manželky swe (TP 1691); wygawugem wám prawdu a neukrygem pred wama tagnú wec; gesly wám práwdu mlúwjm, prečo my newerjte? (KB 1756); to pravda jest, že mu vťip ňikdi ňechibí (BR 1785) F. kdo prawdu hude, tomu husle okolo hlawy ljtagj, prawda oči kole (SiN 1678); powed prawdu, prebigú ti hlawu (BA 1789); ej, na mu pravdu, nepovim (KC 1791) naozaj, skutočne; we wjne bywa prawda (LaR 18. st); wyssla prawda od peci (Se 18. st) pravda sa ukázala 2. právo, spravodlivosť: aby diedicztwy nezahynulo, pro obeczne prawdy wyznany chtiely sme (LIPTOV 1558); od toho času any dolu neprissiel, any prawdu u wrchnosti nasseg nehledal (D. STREHOVÁ 1679); gestli probu (tovariš) dostatečne wikona, žadnim spusobem od czechowneg prawdy a společnosty nema odlučen bity (CA 1759) L. vedľa p-y, po p-e podľa spravodlivosti: (Stenko Missowičz) žadal, aby se mu ta aquisitia do obecneho nasseho protocolu zapisala, ktera se mu wedle pravdy dostatečneg zapisu y zapisala (OČOVÁ 1746) 3. práv súd, súdny proces: protož y pro milosrdenstwy boske sweho welykomožneho dedyčneho pana prosime, aby racyla tuto rozepri mezy namy spokogity, a dworske(m)v Jakubu Hajnalu prikazaty, aby odpor prawde se newinakladal, ale wedle saudu widaneho pokračoval (H. TESÁRE 1699); ale zdaž své mluvení skutkem splnia patroni, i kdož o tom v pravde poví (ASL 1728) 4. práv súhrn právnych predpisov: pany Maryassy Janosske, p. richtaroweg pany dar nesly, aby pry prawde trymala p. richtare (ŠTÍTNIK 1660); (tovariš) gestli pak probu dostatočne wikona, žadnim spusobem od czechownej prawdy a společnosty nema odlučen bity, ale tim remeslom nech sa tež chowa (ORAVA 1759) 5. náb súbor zásad, článkov viery: nastupowal sem mnoho razu do sslepegj Saulowjch, w njchz sem ne toliko mnohjch od ewangeliskeg prawdi odwratil (NITRA 1670); neb se radují tí hrozní bludári, jenž uhlídají krajiny zmárnení a katolícku nenávidia pravdu (ASL 1730); pridrzujice se pewneho slupu prawdi teg cyrkwy (PP 1734); žiwot a umučenj Krysta Pána hogne by wsseckym kresťanom dostačowalo, aby se práwdu wynaučowali (BlR 18. st) L. trímať pri p-e držať pri viere: Bože, dag pokog, zdrawy y sstastne panowany, aby nas pry prawde trymaly (AgS 1708)
pravda čast ozaj, naozaj: me vyrucila pani s domu meho, že mi i pani pomahala i dala pomoc, pravda, že tak bulo (ABOV 1783)