pravda
I. -y právd ž.
1. zhoda poznania al. tvrdenia so skutočnosťou, op. lož: zmysel pre p-u; hovoriť, povedať, napísať p-u; je p., že ...; to nie je p.; to je svätá p.; len čo je p. zdôraznený súhlas; na tom je kus p-y; filoz. objektívna p.
2. správne zmýšľanie, správny názor: zastávať p-u; bojovať za p-u; vnucovať niekomu svoju p-u
3. pravdivá skutočnosť: hlboká p.; trpká, tvrdá p.; správa zodpovedá p-e; nebyť ďaleko od p-y
4. náb. obsah Božieho zjavenia: zjavené p-y, p. viery
□ dať niekomu za p-u súhlasiť; mať p-u nemýliť sa
● → pozrieť sa p-e do očí; p. pravdivá úplná pravda; expr. p. pravdúca úplná pravda; čo je p., to je p.; byť na p-e Božej byť mŕtvy; na moj p-u → namojpravdu; p. oči kole pravda nie je vždy príjemná; → vyjsť s p-ou (von); → povedz p-u, prebiješ si hlavu
II. i pravdaže čast.
1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede: súhlasil, p., len zdanlivo; p., môžem to dosvedčiť
2. nadväzuje na kontext s význ. uznania možnosti: p., dá sa uvažovať aj ináč
3. iba pravda pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), všakver: bol si tam, p.?
4. iba pravdaže vyj. zdôraznený súhlas, prirodzene, samozrejme, isteže: môžeme to urobiť? p.!