prečo
I. zám. opyt. príslov.
1. expr. i prečože vyj. otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu: p. si to urobil? prečo(že) ta chceš ísť?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, príčinnú, prívlastkovú: dobre vie, p. to nekúpil; obáva sa, p. sa nehlásia; vysvetlil dôvody, p. neprišiel
3. používa sa ako vzťaž. výraz v spoj. so slovesom byť, mať a inf., kt. vyj. existenciu a možnosť realizovať dej: niet sa p. urážať, má p. žiť
4. expr. i prečože (v rečníckych otázkach) má vymedzovací význ.: prečo(že) by sa mal s tým trápiť?
II. prečo neskl. s.: večné detské p.
● každé p. má svoje preto všetko má príčinu
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
bohvieprečo p. ktovieprečo
ktohovieprečo p. ktovieprečo
ktovieprečo, pís. i ktovie prečo vyjadruje neurčitosť príčiny al. dôvodu • nevedno prečo: ktovieprečo, nevedno prečo neprišli • hovor. ktohovieprečo, pís. i ktohovie prečo • hovor. expr.: ktožehovieprečo • bohvieprečo • čertvieprečo, pís. i ktožehovie prečo, bohvie prečo, čertvie prečo (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehovieprečo, bohvieprečo, čertvieprečo zasa mešká
prečo zám. prísl. opyt. z akej príčiny, z akého dôvodu (v priamej i nepriamej otázke): Prečo sa tie ovce v košiari tak zdúvajú? (J. Kráľ) Prečo jej deti majú hladovať, keď inde je prebytok? (Fr. Kráľ) Povedz, Marča, prečo máš sukňu ako kolomaž? (Bedn.) Dobre vedeli, prečo sa takí chlapčiskovia večerom potĺkajú po poliach. (Jégé)
● hovor. mať, nemať prečo mať, nemať príčinu; Každé prečo má svoje preto (prísl.) všetko má svoju príčinu.
prečože prísl. vyjadruje dôraznú otázku po príčine, dôvode niečoho, zosilnené prečo: Prečože sa tá vojna už raz neskončí? (Tat.) Prečože váš syn nejde robiť? (Ondr.)
(jedno) prečo; (bez) prečo; (k) prečo; (vidím) prečo; (hej) prečo!; (o) prečo; (s) prečo;
(štyri) prečo; (bez) prečo; (k) prečo; (vidím) prečo; (hej) prečo!; (o) prečo; (s) prečo;