preťať -tne -tnú dok.
1. ťatím rozdeliť, rozťať: p. haluz, p. si žilu;
pren. p. ticho prerušiť
2. prejsť cez niečo, prekrížiť: p. cestu
● kniž. p. gordický uzol rázne vyriešiť zložitú situáciu;
nedok. pretínať -a
prerušiť 1. dočasne nepokračovať v istej činnosti; zastaviť priebeh niečoho al. porušiť istý celok • pretrhnúť: prerušiť, pretrhnúť čítanie, dodávku vody; prerušenie spánku • expr.: preseknúť • preťať (náhle prerušiť): smiech detí presekol, preťal výstrel; prerušiť, preseknúť, preťať kábel, telefonický hovor • hovor. expr. vypriahnuť (prerušiť robotu): načas musíte vypriahnuť • expr. rozťať (rázne, prudko prerušiť): rozťať reč, mlčanie • pretrhať (trhaním prerušiť): pretrhané sny • poprerušovať • spretŕhať • spretrhať • spopretŕhať • spopretrhávať • popretrhávať • popretŕhať • popretrhovať • popresekávať • popretínať (viac ráz, na viacerých miestach a pod.): poprerušované, spretŕhané spojenie; popretŕhať styky; popretínať káble • kniž. zastar. prervať (Vajanský, Jesenský) • skočiť do reči (prerušiť reč): rečníkovi viac ráz skočili do reči, viac ráz ho prerušili
2. urobiť koniec niečomu • skončiť • ukončiť: prerušiť, skončiť mlčanie; prerušenie, skončenie, ukončenie ťarchavosti • skoncovať (s niečím, niekým nepríjemným, neželateľným a pod.): skoncovať so stykmi, spormi • zastaviť: treba ho v reči zastaviť; zastaviť, prerušiť prúd nenávisti • prestať (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím): prestať robiť, prestať s robotou
presekať 1. sekaním rozdeliť na časti al. sekaním urobiť otvor • prerúbať: presekať, prerúbať porast, korene stromov • popresekávať • popretínať (postupne, viac vecí): popresekávať kosti • preseknúť • preťať • pretnúť (jedným seknutím, zatnutím rozdeliť na dve časti): preseknúť uzol, preťať reťaz
2. sekaním, rúbaním urobiť redším, priehľadnejším • prerúbať: porast treba presekať, prerúbať • presvetliť (urobiť svetlejším): presvetliť les • preriediť: na jeseň preriedil koruny okrasných stromov • prestrihať (strihaním preriediť): prestrihať ríbezľové kríky • vyrúbať (rúbaním uvoľniť): vyrúbať v húštine chodník
preseknúť 1. seknutím, ostrým predmetom rozdeliť na dve časti • pretnúť • preťať • rozseknúť • rozťať: preseknúť, preťať povraz, reťaz; rozseknúť kosť, rozťať brvno • hovor. expr. prešvacnúť: haluz prešvacol napoly • preštiknúť • preštipnúť (stisnutím prstov, klieští a pod.): preštiknutie, preštipnutie šnúry • subšt.: precviknúť • cviknúť: (pre)cviknúť drôt
p. aj presekať 1
2. p. prerušiť 1
preťať 1. p. preseknúť 1 2. p. prerušiť 1
rozťať 1. ostrým nástrojom rozdeliť (prudkým pohybom) • rozseknúť: rozťať poleno, povraz, reťaz; rozsekol si kosť • preťať • pretnúť • preseknúť: preťal, presekol si ruku • rozštiepiť • rozštiepať • rozkálať (rozťať po dĺžke): rozštiepal drevo na triesky • rozrúbať • prerúbať • porúbať • dorúbať (sekerou a viacerými pohybmi): rozrúbali nábytok • rozsekať • posekať • dosekať (rozťať na viacero kusov): chlapi dosekali ľad na rieke • rozčesnúť • hovor. expr. rozfakliť (naraz, prudko rozťať): blesk rozčesol, rozfaklil strom • hovor. expr.: roztranšírovať • roztrančírovať (rozťať na kusy) • poroztínať • popretínať • popresekávať (postupne, viac vecí)
2. p. rozdeliť 1 3. p. prerušiť 1
roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúť • rozdrapiť • rozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klinci • rozraziť • rozlomiť • rozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obal • preraziť • prelomiť • preťať: ticho preťal výkrik • zatrhnúť • natrhnúť • nadtrhnúť • nadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveter • expr.: rozkmasnúť • rozhodiť • rozškrknúť • predrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložou • det. roztržkať • nár. rozsadiť (Dobšinský) • poroztŕhať • poroztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhať • ponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážať • poprerážať (postupne)
preťať, -tne, -tnú, -ťal dok.
1. (čo, čo čím) prudkým pohybom ostrého nástroja (obyč. sekerou, mečom ap.) rozdeliť, rozseknúť, rozťať: Najprv odtínal haluze, dnes pretne i hrubý kôl. (Jégé) Nohy sa jej pritom podlomili, akoby jej bol niekto jedným sekom preťal všetky žily pod kolenami. (Fr. Kráľ) Preťal si ju (peru) na motyke. (Fig.); pren.: Blesk preťal oblohu (Hor.) prešľahol oblohou; (Rozhodca) rukou preťal povetrie (Mor.) prudko hodil rukou; p. niť rozpomienok, myšlienok náhle prerušiť rozpomienky, myšlienky; V tej chvíli preťala nás učiteľka pohľadom ako ostrou šabľou (Fig.) prísne na nás pozrela.
● p. (gordický) uzol rázne vyriešiť ťažkú úlohu;
2. (čo) prejsť cez niečo, prekrížiť: p. cestu; Hraničná čiara preťala napoly dedinu. (Min.); geom. p. plochu rovinou;
3. expr. (čo) náhle prerušiť: p. zväzky s ním (Hviezd.); Výkrik preťal ticho ako ostrý nôž. (Hor.) Ticho preťal prenikavý hvizd. (Reis.) Čítala s úsmevom, ktorý preťala prvá slza. (Fig.) Odložil fajočku a preťal vravu premysleným úvodom. (Gab.) Spev pretne zvonenie telefónu. (Heč.)
4. hovor. (čoho) narúbať: p. dreva (Tim.);
nedok. k 1-3 pretínať, -a, -ajú
|| preťať sa
1. prejsť cez seba, prekrížiť sa: geom. dve priamky, kružnice sa pretnú;
2. kniž. (kade, kam) prebiť sa, presekať sa, prerúbať sa: Preťali sa (chlapi) na Považie. (Botto);
nedok. pretínať sa