Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

preambula -y -búl ž. úvodná časť (listiny): p. zmluvy

---

prebačovať dok. expr. premárniť (význ. 1): p. celý majetok

---

prebádať -a dok. odborne, vedecky preskúmať: p. neznáme oblasti

---

prebaliť -ľ! dok. znova zabaliť: p. dieťa vymeniť mu plienku;

nedok. prebaľovať

---

prebal -u m. výtvarne riešený obal knihy: kniha má pekný p.

---

preboriť dok. prebúrať (otvor do niečoho), preraziť: p. ľad, dvere, stenu;

nedok. prebárať -a

// preboriť sa

1. prelomiť sa a klesnúť dolu: strecha sa p-la

2. prepadnúť sa, vhupnúť: p. sa do snehu;

nedok. prebárať sa

---

pre predl. s A vyj.

1. príčinu, dôvod: nepricestoval p. chorobu; nevidí p. tmu; trestaný p. krádež; nahnevať sa p. maličkosť

2. zreteľ: typický p. Slovanov; mať zmysel p. humor; byť p. niekoho vzorom

3. prospech: žiť p. deti, p. rodinu; ubytovanie p. zamestnancov; literatúra p. mládež

4. (v ustálených prípadoch) účel, cieľ: chovať p. krásu, p. kožušinu; potreby p. domácnosť; poistiť p. prípad poškodenia; umenie p. umenie samoúčelné; účel, cieľ sa pravidelne vyj. predložkou na: modely pre budúcu sezónu, správ. modely na budúcu sezónu

5. väzbu pri slovesách a menách: nechať si p. seba, zašomrať p. seba, rozhodnúť sa p. prvý variant; otázka p. odborníka

preambula ‑y ‑búl ž.

---

prebačovať ‑uje ‑ujú dok. (premárniť)

---

prebádať ‑a ‑ajú dok.

---

prebaliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.

---

prebaľovať ‑uje ‑ujú nedok.

---

prebal ‑u L ‑e mn. ‑y m.

---

prebárať ‑a ‑ajú nedok.; prebárať sa

---

pre predl. s A

prealpín -nu pl. N -ny m. (rastlina)

---

preambula -ly -búl ž.

---

prearanžovať -žuje -žujú -žuj! -žoval -žujúc -žovaný -žovanie dok.

---

prebačovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čovaný -čovanie dok.

---

prebádať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok.

---

prebagrovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie dok.

---

prebal -lu L -le pl. N -ly m.

---

pre predl. s A

biť bije bijú bi! bil bijúc bijúci bitý bitie nedok. 1. (koho, čo) ▶ údermi spôsobovať telesnú bolesť; trestať bitkou; syn. udierať: b. niekoho po chrbte, po hnátoch; b. rukou, bakuľou, korbáčom, remeňom; b. deti; b. jemne, silno; dať sa b.; Neznámy ujo sa ho ujal, kým vlastná mama ho bila. [J. Tallo]; Rozvadení a rozhulákaní pastieri plieskali korbáčmi a bili lichvu sukovicami aj bičmi. [V. Šikula]; pren. Myslel by si si, že život bije len teba. [P. Hrúz]
2. ((čím) na čo, o čo, do čoho, po čom, kde) ▶ prudko udierať, zasahovať údermi; syn. búchať, narážať: b. čelom o zem; b. hlavou o stenu; b. do strún gitary; b. na bubon; b. päsťami do stola; dážď, sneh bije do okien, do tváre; voda bije vlnami o brehy; na sluchách, v spánkoch, v tele, do hlavy bije krv; pren. Bili do mňa myšlienky ako drobné meteority do kozmonauta. [A. Bednár]
3. ▶ údermi vydávať zvuk: hodiny bijú; hrom bije; Chápem, keď niekomu srdce bije až v hrdle. [P. Jaroš]; neos. bilo poludnie odbíjalo na hodinách
4. (koho) ▶ verbálne al. písomne na niekoho, niečo útočiť, robiť narážky; syn. kritizovať, pranierovať, napádať: články v novinách ich bijú; riadky bijúce proti krivde; Je teraz vo forme, lebo ho trocha bili v novinách pre jeho kritiku. [J. Sedlák]; Viac mám ako ty pentlíc a tkaníc a majetok nanič, posmievačne a škodoradostne bije do nevesty. [J. Podhradský]
5. (koho, čo) ▶ spôsobovať smrť, ničiť, hubiť: b. šabľami nepriateľa; A potom, mal vari študovať, keď bolo treba biť benderovcov? [K. Lazarová]
6. kart. (čo) ▶ prebíjať, tromfovať vyššou kartou: b. kráľa esom; dolník bije desiatku
7. šport. profes. ▶ prudko zraziť loptu na stranu súpera, smečovať: Bol povestný volejbalový kanón, na sieti bil oboma rukami. [R. Moric]
◘ fraz. biť ako psa, koňa silno, neľútostne; bije jeho posledná hodina hrozí mu smrť; biť do očí byť nápadným, vzbudzovať pozornosť; biť na poplach burcovať, robiť rozruch; biť niekoho, niečo hlava-nehlava kdekoľvek zasiahne; vedieť/uhádnuť/pochopiť, koľko bije pochopiť situáciu, o čo ide ◘ parem. bitého nebi; dobrého koňa netreba biť; keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod
▷ opak. bíjať -ja -jajú -jal; bíjavať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ zbiť, k 6 ↗ prebiť

---

boriť sa -rí sa -ria sa bor sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. 1. ▶ rozpadávať sa na časti, meniť sa na zrúcaniny; syn. rúcať sa, búrať sa: hrádza, strecha sa borí; múry sa boria; pren. plány sa boria; Epická plastickosť akoby sa vnútorne borila a prepadávala. [J. Števček]
2. (do čoho) ▶ vnárať sa, vnikať do niečoho mäkkého; syn. zabárať sa: kolesá sa boria do blata, do piesku; Nohy sa mi borili do mäkkej hliny, ťažko sa mi k nej kráčalo. [H. Zelinová]
3. (čím; v čom) ▶ s námahou sa predierať; syn. brodiť sa: b. sa snehom; b. sa v bahne; Počasie prialo, a tak sa kone a jazdci nemuseli bezradne boriť v aréne plnej blata. [VNK 2003]
4. (pod kým, pod čím) ▶ stláčať sa, prepadávať sa pod tlakom: ľad, dlážka, pôda sa pod ním borí; Na snehu sa utvorila hrubá vrstva srieňa, ktorý sa pod nohami neboril. [Ľ. Ondrejov]
5. (s čím; za čo; o čo) zried. i (s kým; ø) ▶ usilovať sa o prekonanie niečoho, bojovať, zápasiť, biť sa: b. sa s ťažkosťami, s problémami; b. sa so životom; b. sa s dôraznou obranou protivníka; Každý človek pracuje a borí sa za niečo. [P. Strauss]; Táto generácia sa borila o uznanie. [KŽ 1968]
6. (s kým, s čím; ø) ▶ prekonávať (súpera) silou, bojovať, zápasiť: Vedeli sme i to, že sa boril na Kýčere s medveďom. [M. Figuli]; Bez slova sa začali boriť, trhať si pušku z rúk. [Ľ. Ondrejov]
▷ dok. k 1 ↗ zboriť sa, k 2 ↗ vboriť sa, zaboriť sa, k 4 ↗ preboriť sa

---

budiť -dí -dia buď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (koho, čo) ▶ privádzať zo spánku do stavu bdenia; vytŕhať zo spánku; syn. prebúdzať, zobúdzať: b. deti; budenie telefónom; ráno ma nebuď!; Spočiatku som bola ustavične unavená, deti ma budili každé tri hodiny. [NP 1995]; Nočné živočíchy nesmiete cez deň budiť a narúšať tak ich stereotyp. [Pd 1994]
2. (čo) ▶ spôsobovať vznik niečoho; byť príčinou vzniku niečoho; syn. vzbudzovať, vyvolávať: b. hnev, obdiv, súcit, zvedavosť; b. nenávisť, odpor, rešpekt; b. podozrenie, pochybnosti; b. pozornosť, verejné pohoršenie; Ich počínanie budilo úžas. [R. Jašík]; Vašou povinnosťou je manžela budiť k aktivite. [A. Bednár]; bledučké dievčatko, ktoré budilo dojem ustráchanej bytosti [Pd 1994]
◘ fraz. budiť zlú krv vyvolávať pohoršenie
▷ opak. budievať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ prebudiť, zobudiť, k 2 ↗ vzbudiť

---

budiť sa -dí sa -dia sa buď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok. 1. ▶ prechádzať zo spánku do stavu bdenia; syn. prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa zo sna; b. sa skoro ráno; b. sa na hluk; Každá mama vie, čo je to budiť sa na detský plač. [VNK 2002]; pren. Zem sa budí, mäkne. [L. Ťažký]
2. ▶ začínať jestvovať; syn. vznikať, objavovať sa: Radosť sa budila v Goljanovom srdci, ale chvíľami ustupovala neznámemu žiaľu. [K. Horák]; Toľko rán, v ktorých nástojčivo budí sa pieseň. [J. Kantorová-Báliková]
▷ dok. ↗ prebudiť sa, zobudiť sa, k 2 i ↗ vzbudiť sa

---

cediť -dí -dia ceď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (čo) ▶ prelievať cez cedidlo a tak zachytávať pevné časti; syn. preciedzať: c. mlieko; c. čaj, kávu; c. olej; pren. Veľké pokušenie cedilo kvapky blenu do môjho rozkolísaného srdca. [Z. Dônčová] vlievalo horkosť, roztrpčovalo
2. (čo) ▶ prelievaním zbavovať tekutiny; syn. sciedzať, zlievať: c. halušky, špagety; c. zemiaky; Mama cedila rezance. Úpenlivo nakláňala hrniec nad cedník. [H. Dvořáková]
3. neos. expr. ▶ silno a vytrvalo pršať: vonku cedí ako z krhly; celý týždeň cedilo
4. hovor. expr. (čo; ø) ▶ hltavo a vo väčších množstvách liať do seba tekutinu, obyč. alkoholický nápoj; syn. logať, slopať, strebať: c. vodu; c. víno, pálenku; Ponalieval im omšového a tí ho tak bezbožne cedili, že kostolník sa pohoršil nad ich papuľami. [V. Šikula]
◘ fraz. cediť krv bojovať, umierať v boji; cediť [slová] cez zuby neochotne, zlostne hovoriť; cediť slzy plakať
▷ opak. cedievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ ocediť, precediť, scediť, k 4 ↗ vycediť

---

čítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ vnímať zrakom text, príp. ho nahlas reprodukovať: č. knihu, noviny, elektronickú poštu; č. pomaly, zreteľne, plynule; celý večer som si čítala; informačné, dôkladné, opakované čítanie; pustiť sa, zahĺbiť sa do čítania; našu stránku práve číta 28 návštevníkov; príbeh je taký pôvabný, že sa číta na dúšok; č. noty poznať ich; č. korektúry kontrolovať, opravovať, dopĺňať text v procese prípravy do tlače; liečebné čítanie podporujúce priebeh liečenia a uzdravovania; čítanie na pokračovanie rozhlasová relácia približujúca umelecké dielo po častiach; čítané správy bez zvukového, obrazového záznamu oznamovaných udalostí; čítaný reklamný oznam len prečítaný redaktorom; Vždy budú ľudia, ktorých koníčkom bude čítanie kníh. [NP 1995]
2. (čo (komu); z čoho/v čom/na čom) ▶ zisťovať z vonkajších prejavov človeka, poznávať, domýšľať sa: č. niekomu z očí, v očiach; č. z tváre; č. na nose; čítala mu na tvári strach; č. niekomu myšlienky, z duše dovtípiť sa, čo si myslí □ čítať z pier vnímať slová sledovaním pier
3. (čo; z čoho) ▶ niečo nejakým spôsobom vnímať, hodnotiť, interpretovať: pravidlo sa dá č. dvojako; spôsob čítania situácie; vedieť č. mapu vedieť sa orientovať podľa nej; Postupne sa učí čítať z črepov, už vie oceniť ich význam a hodnotu toho, čo nám zostalo po predkoch. [V. Ferko]
4. (čo; ø) ▶ hmatom vnímať význam znakov bodového písma: č. bodové písmo; v čítaní Braillovho písma urobil veľké pokroky
5. inform. (čo) ▶ zachytávať rozličné impulzy, znaky, značky, obrazce, kódy, analyzovať a spracúvať ich: č. záznam disku; č. informácie z pamäte počítača; prehliadač číta dokumenty; čítanie magnetických kariet; čítanie dát z CD
6. (z čoho) ▶ hádať životné osudy podľa istých znakov, predpovedať, veštiť: č. z hviezd, z ruky, z dlaní, z kariet
7. hovor. (čo) ▶ zisťovať počet, množstvo; počítať, rátať: č. peniaze; Naráža pivo, do chladničky ukladá malinovku a s obľubou číta poháre a poháriky. [P. Kováčik]
◘ fraz. hovorí, akoby z knihy čítal smelo, múdro; čítať medzi riadkami chápať pravý zmysel; čítať niekomu levity dohovárať mu; za bieleho dňa hviezdy čítať leňošiť
▷ opak. čítavať -va -vajú -val; dok. k 1 – 5 ↗ prečítať, k 6 ↗ vyčítať, k 7 ↗ sčítať

---

---

---

---

---

---

---

preadaptácia -ie ž. ‹l› biol. evolučný jav prejavujúci sa ako reálna pripravenosť organizmu na existenciu pri zmene životných podmienok

---

preadopčný príd. ‹l› práv. existujúci, uskutočnený pred adopciou: p-á starostlivosť

---

prealpín -u m. ‹l + VM› bot. teplomilná nížinná rastlina, prenikajúca na slnečných miestach až do subalpínskeho pásma (napr. devätorník), pôvodne rastúca na juž. predhorí Álp;

prealpínsky príd.

---

preambula -y ž. ‹l› odb. úvod, predhovor, úvodná časť významnej listiny, spravidla právnej: p. ústavy

---

preambulum -la s. ‹l› hud. predohra, prelúdium 1

---

prebenda -y ž. ‹l›

1. hist. dôchodok spojený s vykonávaním cirkevného úradu; tento úrad sám, obročie

2. expr. zastar. akákoľvek hmotná výhoda, dôchodok a pod.

---

pre- ‹l› menná predpona s významom pred-, nad-

---

---

---

---

---

---

---

prealpín, -a m. bot. rastlinný typ. ktorý zostúpil v ľadovej dobe do nížiny a udržal sa tu i po ústupe ľadovcov

---

preambula, -y, -búl ž. práv. úvodná formula (zmluvnej) listiny

---

prebačovať, -uje, -ujú dok. expr. (čo) premárniť, prehajdákať, minúť: prebačoval 160 rímskych šajn (Kuk.)

---

prebádať, -a, -ajú dok. (čo) odborne, vedecky preskúmať: p. neznáme kraje, oblasti; Zdalo by sa, že o Němcovej je už všetko prebádané. (Votr.)

---

prebaliť, -í, -ia dok. (čo, koho) znovu zabaliť: p. dieťa dať mu čistú plienku;

nedok. prebaľovať, -uje, -ujú

---

pre predl. so 4. p. vyjadruje

1. príčinu, dôvod: Pre nedostatok krmu musel predať voly. (Podj.); trestaný pre krádež; Preňho museli synovia z domu. (Kuk.) Nerukoval, oslobodili ho pre veľký majetok. (Fig.) Cítil sa ukrivdeným, že on vyhrmel pre učňa. (Šolt.) Pre hluk slova nepočul. (Taj.)

2. cieľ, účel: žiť, pracovať pre niekoho; To bude pre Vieru, tá rada číta. (Tim.) V dedine kúpil ovos pre koňa. (Jégé); pre istotu sa spýtam; Zriekla sa pre deti väčšej čiastky svojej porcie. (Zúb.); vozeň pre statok (Jes.); Otec hľadá miesto pre hodiny. (Al.)

3. zreteľ: Pekné zamestnanie pre chlapa. (Chrob.) Nuž nech čaká pre mňa i do súdneho dňa. (Jégé) Peniaze nemali pre nich ceny. (Urb.) Cítil som, že nie som súci pre rodinný život. (Zúb.) Či je to pre gazdu, aby každú chvíľu dvor zametal? (Tim.)

4. predmet: Mohol sa rozhodnúť pre akýkoľvek plán. (Fig.) Necháva si tajomstvo pre seba. (Laz.)

5. kraj. po slovesách pohybu vyjadruje cieľ, účel; po: Museli sme telegrafovať do Budejovíc pre rušeň. (Jes.) Slúžka beží pre zverolekára. (Al.) Ide sa do Brodu pre kanóny. (Ráz.) Poslala sluhu pre Fera. (Jégé) Bežala nocou pre lieky. (Podj.)

---

pre- predpona

I. pri slovesách vyjadruje

1. smerovanie deja a) z jednej strany na druhú al. krížom cez niečo: prejsť, prebehnúť cez ulicu; preplávať rieku; prebiť sa cez húštinu; prestreliť, prepichnúť, prebodnúť, predierkovať niečo; preklať niekoho; preboriť sa, prevŕtať sa, prehrýzť sa cez niečo; prelepiť, prečiarknuť niečo; b) ponad niečo: preskočiť, preliezť plot; preletieť hory; prestreliť, prekopnúť bránku; c) popri niečom, okolo niečoho: prejsť, prebehnúť, prefrčať, prebrnknúť, preletieť popri niečom, okolo niečoho; d) z miesta na miesto: preliať, presypať niečo; preložiť, premiestiť, predisponovať niečo al. niekoho;

2. vyplnenie istého priestoru al. časového úseku nejakým dejom: precestovať svet; prejsť kus cesty; prespať tri dni; prebdieť, prechodiť, presedieť, preplakať celú noc; prenocovať, prezimovať niekde;

3. veľkú mieru deja, nadmernosť al. zväčšenie: presoliť, predimenzovať, predražiť, preplniť, preľudniť niečo; preceniť, prechváliť, prekŕmiť niekoho; predesiť niekoho; prejesť sa; predĺžiť, pretiahnuť niečo;

4. vykonanie deja s cieľom zmeniť stav niečoho: prebudovať, prestavať, prebásniť, preložiť, prefarbiť, preinačiť, premeniť, prehodnotiť, prepísať, premaľovať, prepracovať, prerobiť, prešiť, pretvoriť niečo; prekrstiť niekoho; preobliecť sa, preobuť sa;

5. rozdelenie niečoho na časti, obyč. na dve; zastavenie priebehu nejakého deja, prerušenie: pretrhnúť, prelomiť, prepíliť, prerezať, prestrihnúť, prekrojiť, prehrýzť niečo; prerušiť niečo; prebudiť (sa); prestať;

6. dôkladnosť pri vykonaní deja: prehľadať, preskúmať, prekutať, premerať, prečistiť, prehrabať, prekopať niečo; premoknúť, premrznúť;

7. zapríčinenie straty niečoho istou zápornou činnosťou (al. nečinnosťou): prepiť výplatu; pregazdovať majetok; premrhať peniaze; prehrať zápas; premeškať niečo;

8. nadobudnutie prevahy nad niečím al. niekým: premôcť niekoho, niečo, prekonať, prerásť niečo; prekričať, prehlušiť niekoho; prečnievať;

9. prostú dokonavosť slovesného deja: prečítať knihu; preštudovať niečo;

II. pri podst. menách dejového, zried. aj iného významu utvorených od slovies s predponou pre- má obdobné významové odtienky ako v príslušných slovesách: prehra, preklad, prelet, prelom, premet, prenos, prepad, prepis, preskok, prestup, presun, pretlak, preväz, prevod, prevoz, preorávka, prestavba, prekopávka, prevýchova, prekladisko, prenájom, prejímač, premena, prezuvky;

III. pri príd. a prísl. vyjadruje veľkú mieru vlastnosti; veľmi, nadmieru: prebohatý, preďaleký, predivný, predobrý, predrahý, prehojný, prekrásny, premocný, premúdry, prenáramný, prenesmierny, prepevný, prerozkošný, preslávny, preúbohý, preveľký, prevzácny, prevysoký; preďaleko, predobre, prekrásne, prenáramne, prečasto, prenesmierne, prepevno, preslávne, prevzácne, prevysoko

krepelica p. prepelica

---

krepelička p. prepelička

---

krepelka p. prepelka

prababa, prebaba ž matka starého otca al. starej matky: baba: stara matka; praďed, prababa (OP 1685); wecsitu csastku, kteru nassa prebaba do zalohu dala bila, sme do ruku wzaly (NOROVCE 1767)

---

prebaciť sa dk prevrátiť sa: ten (žiak), co na posteli lezal, gak se malicko prebacil a prebral, na kolena padnul (MS 1758)

---

prebáčiť p. prepáčiť

---

prebodnúť [pre-, pro-] dk (koho, čo) prepichnúť ostrým predmetom al. bodnou zbraňou, preklať: kteruz (ovcu) gest bil wuol prebodl a zabil (ŽILINA 1558); diwj braw lowecku dardu prebodnutj bjwa (KoB 1666); usylowal se Saul probodnuťj Dawida (MP 1718); transfigere armis corpus: z zbrogu prepjchnúti, prebodnúti (KS 1763); gá sem mogég krawe nerozkázal, abi twogu prebodla, preklala (BU 1795);
x. pren prebodni múg mili a preraž srdco mé (BlR 18. st); prebodať, prebodovať ndk: jugulare: krk nekomu odtina, proboda (NP 17. st); transfigo: prebodám, prekláwám, náskrz prebjgám; interpungo: prepjchugem, prebodám; perfigo: prekláwám, prebodugem (KS 1763);
x. pren Ester cym se krasnegssy zdala byt, tym hlubeg a daleg srdco Asswerowo prebodowala a k milosty nečisteg zapalowala (SKá 1770) zachvacovala
F. slepi wudcowé, probodugete komára a ťawu pohltugete (ŽK 1463) zaoberáte sa nepodstatným, kým väčšie veci vás oklamú; prebádať frekv: kolikráte hressyss tezsce, tolikráte Syna Otce nebeského holim mečem raniss, probadass a zabigass (SK 1697); prebodnúť sa dk ostrým predmetom al. bodnou zbraňou sa prepichnúť, preklať sa: wezmi kord neb meč, probodni se gako Saul (SP 1696); protož Saul ulapil meč, nalehel naň y prebodel se (KB 1757)

---

pre, čes pro predl s A vyj.
1. príčinu, dôvod, kôli niekomu, niečomu: a pakli by kde nan (richtár na dlžníka) pryssel, zeby ho mohl stawiti pro ten dluh a pro ten osud (ŽK 1473); merkugicz, ze gest wecz ani slussna ani sprawedliwa, aby cztyre bratrzi pro gedneho starssyho bratra meli dom y statek utratiti (P. ĽUPČA 1552); radu stareho pro blazna mladeho nezawrhug (BV 1652); slissal fatens, že Mategka Misso y ze ženu zemrely pre falessnu prissahu o Yankovičzovy penize (JASENICA 1704); sskoda tomu zdrawi, syli, ktery pre samu leňiwost gide do chudoby (GV 1755); any nemóhli zlostiwy čzarodewnjci státi pred Moyžissem pre wredi, které na nych byli (KB 1757); cucurrit frigus per ossa: trásel se pre zymu (KS 1763); pre nedostatek potravy a paši 50 kusou statku skapalo (SIHELNÉ 1776 LP)
L. pre (Pána) Boha, pre lásku koho ap. vyj. úpenlivú prosbu, strach, hrôzu, preboha: oni sie obie stranie geden druheho pro Buoh, pro Matku Buozy o rozhnewanie odprosili (ŽK 1501); Janowi Oparelowi poruczam w ochranu manzelku a ditky me a prosym y pro Pana Boha, aby gim nedali krywdy cžynit (ŽILINA 1594); Gežyssi Kryste Paňe, prozby nasse nehodné degž ať gsu wislyssané pro lásku twé Matky ctné (CC 1655); stante, pre P. Boha, mesto horj (KRUPINA 1742); ej, na hore rojownitsek, porubani muj Jositsek, jaj, pre Boha žiweho, ngezabitgeže mi ho (CPM 1768)
2. účel, cieľ al. prospech: my pro pewnost a gistotu wieczy w knyhi nasse gsmie kazaly a take prziwolene daly (ŽK 1488); pro potwrzeny teyto kupi a pewneyssyho zgednany lidkupp nalili (P. ĽUPČA 1563); werym, ze to pre mne udelate (H. BEŇADIK 1579); kupili sme pre kuchinu gednu diessku masla (ŽILINA 1609); sito pre muku no 1 (BECKOV 1643); policza pre miszi no 1; kadeczky pre kapustu no 2; kadeczkj pre lichwu no 2 (TRENČÍN 1647); dlhj plašt pre dežd (KoB 1666); yak pre mna, tak take pre čželed mogu ya parteku brala sem (P. PODHRADIE 1685); za powrazy na hodiny pre pondusi 2 fl (ŽILINA 1712); zeme wipitaly sme od Geho Milosti pre nassu obecnu potrebu siati (D. LOM 1731); deň swátečny pre čloweka učiňeň gest a ne člowek pre deň swátečny (KB 1756)
3. (hmotný) cieľ, kto, čo má byť získané: tehda mne posylali pre bratra geho Ondrege do Thayowa (P. ĽUPČA 1540); drabow na Boczu poslaly pre Kosowho zeta (BOCA 1588); Obertmeser yssel do Bystrycze pro ty penyze (s. l. 1591); Matiass yssiel pre madokiss (VLKANOVÁ 1634); kdi pre zwonika chodili, dal pan richtar na kelčik d 48 (ŠTÍTNIK 1657); drabu Janowy pre maslo chodicimu d 12 (KRUPINA 1706)

---

pré- p. prie-

---

pro- p. pre-

pre_1 pre_2 pre_3 pre_4 pre_5 pře Pře

preambula
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	preambula
G	(bez)	preambuly
D	(k)	preambule
A	(vidím)	preambulu
L	(o)	preambule
I	(s)	preambulou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	preambuly
G	(bez)	preambúl
D	(k)	preambulám
A	(vidím)	preambuly
L	(o)	preambulách
I	(s)	preambulami

---

preambula
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	preambula
G	(bez)	preambuly
D	(k)	preambule
A	(vidím)	preambulu
L	(o)	preambule
I	(s)	preambulou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	preambuly
G	(bez)	preambúl
D	(k)	preambulám
A	(vidím)	preambuly
L	(o)	preambulách
I	(s)	preambulami

---

preambula
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	preambula
G	(bez)	preambuly
D	(k)	preambule
A	(vidím)	preambulu
L	(o)	preambule
I	(s)	preambulou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	preambuly
G	(bez)	preambúl
D	(k)	preambulám
A	(vidím)	preambuly
L	(o)	preambulách
I	(s)	preambulami

---

preambula
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	preambula
G	(bez)	preambuly
D	(k)	preambule
A	(vidím)	preambulu
L	(o)	preambule
I	(s)	preambulou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	preambuly
G	(bez)	preambúl
D	(k)	preambulám
A	(vidím)	preambuly
L	(o)	preambulách
I	(s)	preambulami

---

preambula
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	preambula
G	(bez)	preambuly
D	(k)	preambule
A	(vidím)	preambulu
L	(o)	preambule
I	(s)	preambulou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	preambuly
G	(bez)	preambúl
D	(k)	preambulám
A	(vidím)	preambuly
L	(o)	preambulách
I	(s)	preambulami

---

preambula
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	preambula
G	(bez)	preambuly
D	(k)	preambule
A	(vidím)	preambulu
L	(o)	preambule
I	(s)	preambulou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	preambuly
G	(bez)	preambúl
D	(k)	preambulám
A	(vidím)	preambuly
L	(o)	preambulách
I	(s)	preambulami

---

preambula
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	preambula
G	(bez)	preambuly
D	(k)	preambule
A	(vidím)	preambulu
L	(o)	preambule
I	(s)	preambulou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	preambuly
G	(bez)	preambúl
D	(k)	preambulám
A	(vidím)	preambuly
L	(o)	preambulách
I	(s)	preambulami

---

preambula
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	preambula
G	(bez)	preambuly
D	(k)	preambule
A	(vidím)	preambulu
L	(o)	preambule
I	(s)	preambulou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	preambuly
G	(bez)	preambúl
D	(k)	preambulám
A	(vidím)	preambuly
L	(o)	preambulách
I	(s)	preambulami

Chafra ⟨staroveká egyptčina⟩   variantné prepisy Chafre, Rachef, Chefrén (gr.) meno faraóna 4. dynastie

---

Cheper ⟨staroveká egyptčina⟩   variantný prepis Cheprer meno slnečného boha

---

Rachef ⟨staroveká egyptčina⟩   variantné prepisy Chafre, Rachef, Chefrén (gr.) meno faraóna 4. dynastie

---

Ramesse ⟨staroveká egyptčina⟩   variantné prepisy Ramesse, Ramses meno faraónov 19. a 20. dynastie

---

Ra ⟨staroveká egyptčina⟩   variantné prepisy Ra, Re meno boha

1200 Lednické Rovne PU/TC trenč. 1926 pričl. o. Prečínska Lehota; 1976 pričl. o. Horenická Hôrka (1955 zlúč. o. Horenice a Hôrka; 1960 pričl. o. Medné).
1773 Rovne-Lednicz, Rowne Lednice, 1786 Rowne-Lednitz, Led[n]icz-Rowne, 1808 Lednicz-Rovné, Lednické Rowné, 1863–1888 Rovnye, 1892–1902 Lednicrovnye, 1907–1913 Lednicróna, 1920 Lednica Rovné, Lednické Rovné, 1927– Lednické Rovne
Prečínska Lehota: 1773 Precsin-Lehota, Prečin Lehota, 1786 Precschin-Lehota, 1808 Precsén-Lehota, Přečínská Lhota, 1863–1882 Precsénlehota, 1888–1902 Precsinlehota, 1907–1913 Perecsényszabadi, 1920 Prečín Lehôta [(1926 Prečínska Lehota]
Horenická Hôrka: 1955–1976 Horenická Hôrka
Horenice: 1773 Horenicz, Horenicze, 1786 Horenicz, 1808 Horenicz, Horenice, 1863–1902 Horenic, 1907–1913 Magasi, 1920–1955 Horenice
Hôrka: 1808 Nemes-Hórka, Zemanská Horka, [Zemanská] Hurka, [Zemanská] Huorka, 1863, 1892–1895 Horka, 1873–1882, 1898–1902 Huorka, 1888 Huorki, 1907–1913 Kiserdő, 1920–1955 Hôrka
Medné: 1773, 1786, 1873–1888, 1898–1913 Medne, 1808 Medne, Medné, 1863, 1892–1895, 1920–1960 Medné

---

1890 Prečín PB/TC trenč. 1979 pričl. o. Zemianska Závada; 1976–1992 pričl. o. Počarová; 1979–1990 pričl. o. Bodiná.
1773 Precsin, Prečin, 1786 Precschin, 1808 Precsény, Přečín, 1863 Precseny, 1873–1902 Precsin, 1907–1913 Soltészperecsény, 1920– Prečín
Zemianska Závada: 1773 Zavada, Zawada, 1786 Zawada, 1808 Nemes-Závada, Zemanská Záwada, 1863 Nemeszavada, 1873–1902 Nemeszávada, 1907–1913 Nemeslak, 1920 Zemanská Závada, 1927–1979 Zemianska Závada

---

1903 Priechod BB/BC zvolen.
1773 Priechod, 1786 Prichod, 1808 Priéchod, Příchod, Přechod, 1863 Prjechod, 1873–1877 Priechod, 1882 Priehod, 1888–1913 Perhát, 1920– Priechod

Priezvisko PREBEHAJLA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 7×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
LIPTOVSKÝ HRÁDOK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 1×;

---

Priezvisko PREBEHAJLOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 7×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko PREBELA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ČELÁRE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;

---

Priezvisko PREBELOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ČELÁRE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;

---

Priezvisko PREBENDARČÍKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko PREBENDARČÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
SPIŠSKÉ VLACHY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko PREBIOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
STREDA NAD BODROGOM, okr. TREBIŠOV – 1×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

---

Priezvisko PREBI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
STREDA NAD BODROGOM, okr. TREBIŠOV – 2×;
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;

Urbanonymum GYMNÁZIALNY PRECHOD v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEVOČA

---

Urbanonymum PRED DOLINOU v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BREZNO

---

Urbanonymum PRED POĽOM v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
KUBRÁ (TRENČÍN); TRENČÍN

---

Urbanonymum PRECHODNÁ ULICA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRNAVA

---

Urbanonymum PRECHODNÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRNAVA

---

Urbanonymum PRECHODOVÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ČAŇA

prebehnúť: ^{→speex →vorbis}

---

preberanie: ^{→speex →vorbis}

---

preberať: ^{→speex →vorbis}

---

prebiehajúci: ^{→speex →vorbis}

---

prebiehať: ^{→speex →vorbis}

---

preboha: ^{→speex →vorbis}

---

prebojovať: ^{→speex →vorbis}

---

pre: ^{→speex →vorbis}

ale pre dve planéty ≈ mais pour deux planètes
biela a ďatelina lúčna ≈ blanc et trèfle des prés
je pre mňa zbytočné ≈ pour moi est inutile
je pre nás ponižujúce ≈ est humiliant pour nous
nie pre tvoje oči ≈ non pour tes yeux
pre teba a ktorá ≈ pour toi et qui
sedemdesiatpäť libier pre každého ≈ soixante-quinze livres pour chacun
tebou a pre teba ≈ toi et pour toi
...

a jeho prí toky ≈ a jeho pří ­ toky
ako pri courbette poloobrátili ≈ jako při courbette pootočili
Dunaj a jeho prí ≈ Dunaj a jeho pří ­
piruety ako pri courbette ≈ piruety jako při courbette
pri courbette poloobrátili a ≈ při courbette pootočili a
štvrtinou piruety ako pri ≈ čtvrtinou piruety jako při
v prí lohe IV ≈ v pří ­ loze IV
výdavkov [ xls ] Tabuľka prí ≈ výdajů [ xls ] Tabulka pří ­
...

Bayer a 30 minút pre ≈ Bayer and 30 minutes for
demokratov a liberálov pre ≈ Liberals and Democrats for
liberálov a demokratov pre ≈ Liberals and Democrats for
pre CO a CO2 ≈ for CO and CO2
pre poľnohospodárstvo a rozvoj ≈ for Agriculture and Rural
pre poľnohospodárstvo a rozvoj ≈ for Agriculturel and Rural
VI a VII pre ≈ VI and VII for
VII a VIII pre ≈ VII and VIII for
...