Slovenské slovníky

kssj psp sssj scs sss ssj subst

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

preambula -y -búl ž. úvodná časť (listiny): p. zmluvy

prebačovať dok. expr. premárniť (význ. 1): p. celý majetok

prebádať -a dok. odborne, vedecky preskúmať: p. neznáme oblasti

prebaliť -ľ! dok. znova zabaliť: p. dieťa vymeniť mu plienku;

nedok. prebaľovať

prebal -u m. výtvarne riešený obal knihy: kniha má pekný p.

preboriť dok. prebúrať (otvor do niečoho), preraziť: p. ľad, dvere, stenu;

nedok. prebárať -a

// preboriť sa

1. prelomiť sa a klesnúť dolu: strecha sa p-la

2. prepadnúť sa, vhupnúť: p. sa do snehu;

nedok. prebárať sa

pre predl. s A vyj.

1. príčinu, dôvod: nepricestoval p. chorobu; nevidí p. tmu; trestaný p. krádež; nahnevať sa p. maličkosť

2. zreteľ: typický p. Slovanov; mať zmysel p. humor; byť p. niekoho vzorom

3. prospech: žiť p. deti, p. rodinu; ubytovanie p. zamestnancov; literatúra p. mládež

4. (v ustálených prípadoch) účel, cieľ: chovať p. krásu, p. kožušinu; potreby p. domácnosť; poistiť p. prípad poškodenia; umenie p. umenie samoúčelné; účel, cieľ sa pravidelne vyj. predložkou na: modely pre budúcu sezónu, správ. modely na budúcu sezónu

5. väzbu pri slovesách a menách: nechať si p. seba, zašomrať p. seba, rozhodnúť sa p. prvý variant; otázka p. odborníka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

preambula ‑y ‑búl ž.

prebačovať ‑uje ‑ujú dok. (premárniť)

prebádať ‑a ‑ajú dok.

prebaliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.

prebaľovať ‑uje ‑ujú nedok.

prebal ‑u L ‑e mn. ‑y m.

prebárať ‑a ‑ajú nedok.; prebárať sa

pre predl. s A

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť bije bijú bi! bil bijúc bijúci bitý bitie nedok. 1. (koho, čo) ▶ údermi spôsobovať telesnú bolesť; trestať bitkou; syn. udierať: b. niekoho po chrbte, po hnátoch; b. rukou, bakuľou, korbáčom, remeňom; b. deti; b. jemne, silno; dať sa b.; Neznámy ujo sa ho ujal, kým vlastná mama ho bila. [J. Tallo]; Rozvadení a rozhulákaní pastieri plieskali korbáčmi a bili lichvu sukovicami aj bičmi. [V. Šikula]; pren. Myslel by si si, že život bije len teba. [P. Hrúz]
2. ((čím) na čo, o čo, do čoho, po čom, kde) ▶ prudko udierať, zasahovať údermi; syn. búchať, narážať: b. čelom o zem; b. hlavou o stenu; b. do strún gitary; b. na bubon; b. päsťami do stola; dážď, sneh bije do okien, do tváre; voda bije vlnami o brehy; na sluchách, v spánkoch, v tele, do hlavy bije krv; pren. Bili do mňa myšlienky ako drobné meteority do kozmonauta. [A. Bednár]
3. ▶ údermi vydávať zvuk: hodiny bijú; hrom bije; Chápem, keď niekomu srdce bije až v hrdle. [P. Jaroš]; neos. bilo poludnie odbíjalo na hodinách
4. (koho) ▶ verbálne al. písomne na niekoho, niečo útočiť, robiť narážky; syn. kritizovať, pranierovať, napádať: články v novinách ich bijú; riadky bijúce proti krivde; Je teraz vo forme, lebo ho trocha bili v novinách pre jeho kritiku. [J. Sedlák]; Viac mám ako ty pentlíc a tkaníc a majetok nanič, posmievačne a škodoradostne bije do nevesty. [J. Podhradský]
5. (koho, čo) ▶ spôsobovať smrť, ničiť, hubiť: b. šabľami nepriateľa; A potom, mal vari študovať, keď bolo treba biť benderovcov? [K. Lazarová]
6. kart. (čo) ▶ prebíjať, tromfovať vyššou kartou: b. kráľa esom; dolník bije desiatku
7. šport. profes. ▶ prudko zraziť loptu na stranu súpera, smečovať: Bol povestný volejbalový kanón, na sieti bil oboma rukami. [R. Moric]
◘ fraz. biť ako psa, koňa silno, neľútostne; bije jeho posledná hodina hrozí mu smrť; biť do očí byť nápadným, vzbudzovať pozornosť; biť na poplach burcovať, robiť rozruch; biť niekoho, niečo hlava-nehlava kdekoľvek zasiahne; vedieť/uhádnuť/pochopiť, koľko bije pochopiť situáciu, o čo ide ◘ parem. bitého nebi; dobrého koňa netreba biť; keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod
▷ opak. bíjať -ja -jajú -jal; bíjavať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ zbiť, k 6 ↗ prebiť

boriť sa -rí sa -ria sa bor sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. 1. ▶ rozpadávať sa na časti, meniť sa na zrúcaniny; syn. rúcať sa, búrať sa: hrádza, strecha sa borí; múry sa boria; pren. plány sa boria; Epická plastickosť akoby sa vnútorne borila a prepadávala. [J. Števček]
2. (do čoho) ▶ vnárať sa, vnikať do niečoho mäkkého; syn. zabárať sa: kolesá sa boria do blata, do piesku; Nohy sa mi borili do mäkkej hliny, ťažko sa mi k nej kráčalo. [H. Zelinová]
3. (čím; v čom) ▶ s námahou sa predierať; syn. brodiť sa: b. sa snehom; b. sa v bahne; Počasie prialo, a tak sa kone a jazdci nemuseli bezradne boriť v aréne plnej blata. [VNK 2003]
4. (pod kým, pod čím) ▶ stláčať sa, prepadávať sa pod tlakom: ľad, dlážka, pôda sa pod ním borí; Na snehu sa utvorila hrubá vrstva srieňa, ktorý sa pod nohami neboril. [Ľ. Ondrejov]
5. (s čím; za čo; o čo) zried. i (s kým; ø) ▶ usilovať sa o prekonanie niečoho, bojovať, zápasiť, biť sa: b. sa s ťažkosťami, s problémami; b. sa so životom; b. sa s dôraznou obranou protivníka; Každý človek pracuje a borí sa za niečo. [P. Strauss]; Táto generácia sa borila o uznanie. [KŽ 1968]
6. (s kým, s čím; ø) ▶ prekonávať (súpera) silou, bojovať, zápasiť: Vedeli sme i to, že sa boril na Kýčere s medveďom. [M. Figuli]; Bez slova sa začali boriť, trhať si pušku z rúk. [Ľ. Ondrejov]
▷ dok. k 1 ↗ zboriť sa, k 2 ↗ vboriť sa, zaboriť sa, k 4 ↗ preboriť sa

budiť -dí -dia buď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (koho, čo) ▶ privádzať zo spánku do stavu bdenia; vytŕhať zo spánku; syn. prebúdzať, zobúdzať: b. deti; budenie telefónom; ráno ma nebuď!; Spočiatku som bola ustavične unavená, deti ma budili každé tri hodiny. [NP 1995]; Nočné živočíchy nesmiete cez deň budiť a narúšať tak ich stereotyp. [Pd 1994]
2. (čo) ▶ spôsobovať vznik niečoho; byť príčinou vzniku niečoho; syn. vzbudzovať, vyvolávať: b. hnev, obdiv, súcit, zvedavosť; b. nenávisť, odpor, rešpekt; b. podozrenie, pochybnosti; b. pozornosť, verejné pohoršenie; Ich počínanie budilo úžas. [R. Jašík]; Vašou povinnosťou je manžela budiť k aktivite. [A. Bednár]; bledučké dievčatko, ktoré budilo dojem ustráchanej bytosti [Pd 1994]
◘ fraz. budiť zlú krv vyvolávať pohoršenie
▷ opak. budievať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ prebudiť, zobudiť, k 2 ↗ vzbudiť

budiť sa -dí sa -dia sa buď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie sa nedok. 1. ▶ prechádzať zo spánku do stavu bdenia; syn. prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa zo sna; b. sa skoro ráno; b. sa na hluk; Každá mama vie, čo je to budiť sa na detský plač. [VNK 2002]; pren. Zem sa budí, mäkne. [L. Ťažký]
2. ▶ začínať jestvovať; syn. vznikať, objavovať sa: Radosť sa budila v Goljanovom srdci, ale chvíľami ustupovala neznámemu žiaľu. [K. Horák]; Toľko rán, v ktorých nástojčivo budí sa pieseň. [J. Kantorová-Báliková]
▷ dok. ↗ prebudiť sa, zobudiť sa, k 2 i ↗ vzbudiť sa

cediť -dí -dia ceď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (čo) ▶ prelievať cez cedidlo a tak zachytávať pevné časti; syn. preciedzať: c. mlieko; c. čaj, kávu; c. olej; pren. Veľké pokušenie cedilo kvapky blenu do môjho rozkolísaného srdca. [Z. Dônčová] vlievalo horkosť, roztrpčovalo
2. (čo) ▶ prelievaním zbavovať tekutiny; syn. sciedzať, zlievať: c. halušky, špagety; c. zemiaky; Mama cedila rezance. Úpenlivo nakláňala hrniec nad cedník. [H. Dvořáková]
3. neos. expr. ▶ silno a vytrvalo pršať: vonku cedí ako z krhly; celý týždeň cedilo
4. hovor. expr. (čo; ø) ▶ hltavo a vo väčších množstvách liať do seba tekutinu, obyč. alkoholický nápoj; syn. logať, slopať, strebať: c. vodu; c. víno, pálenku; Ponalieval im omšového a tí ho tak bezbožne cedili, že kostolník sa pohoršil nad ich papuľami. [V. Šikula]
◘ fraz. cediť krv bojovať, umierať v boji; cediť [slová] cez zuby neochotne, zlostne hovoriť; cediť slzy plakať
▷ opak. cedievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ ocediť, precediť, scediť, k 4 ↗ vycediť

čítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ vnímať zrakom text, príp. ho nahlas reprodukovať: č. knihu, noviny, elektronickú poštu; č. pomaly, zreteľne, plynule; celý večer som si čítala; informačné, dôkladné, opakované čítanie; pustiť sa, zahĺbiť sa do čítania; našu stránku práve číta 28 návštevníkov; príbeh je taký pôvabný, že sa číta na dúšok; č. noty poznať ich; č. korektúry kontrolovať, opravovať, dopĺňať text v procese prípravy do tlače; liečebné čítanie podporujúce priebeh liečenia a uzdravovania; čítanie na pokračovanie rozhlasová relácia približujúca umelecké dielo po častiach; čítané správy bez zvukového, obrazového záznamu oznamovaných udalostí; čítaný reklamný oznam len prečítaný redaktorom; Vždy budú ľudia, ktorých koníčkom bude čítanie kníh. [NP 1995]
2. (čo (komu); z čoho/v čom/na čom) ▶ zisťovať z vonkajších prejavov človeka, poznávať, domýšľať sa: č. niekomu z očí, v očiach; č. z tváre; č. na nose; čítala mu na tvári strach; č. niekomu myšlienky, z duše dovtípiť sa, čo si myslí □ čítať z pier vnímať slová sledovaním pier
3. (čo; z čoho) ▶ niečo nejakým spôsobom vnímať, hodnotiť, interpretovať: pravidlo sa dá č. dvojako; spôsob čítania situácie; vedieť č. mapu vedieť sa orientovať podľa nej; Postupne sa učí čítať z črepov, už vie oceniť ich význam a hodnotu toho, čo nám zostalo po predkoch. [V. Ferko]
4. (čo; ø) ▶ hmatom vnímať význam znakov bodového písma: č. bodové písmo; v čítaní Braillovho písma urobil veľké pokroky
5. inform. (čo) ▶ zachytávať rozličné impulzy, znaky, značky, obrazce, kódy, analyzovať a spracúvať ich: č. záznam disku; č. informácie z pamäte počítača; prehliadač číta dokumenty; čítanie magnetických kariet; čítanie dát z CD
6. (z čoho) ▶ hádať životné osudy podľa istých znakov, predpovedať, veštiť: č. z hviezd, z ruky, z dlaní, z kariet
7. hovor. (čo) ▶ zisťovať počet, množstvo; počítať, rátať: č. peniaze; Naráža pivo, do chladničky ukladá malinovku a s obľubou číta poháre a poháriky. [P. Kováčik]
◘ fraz. hovorí, akoby z knihy čítal smelo, múdro; čítať medzi riadkami chápať pravý zmysel; čítať niekomu levity dohovárať mu; za bieleho dňa hviezdy čítať leňošiť
▷ opak. čítavať -va -vajú -val; dok. k 1 – 5 ↗ prečítať, k 6 ↗ vyčítať, k 7 ↗ sčítať

Slovník cudzích slov (akademický)

z r. 2005.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

preadaptácia -ie ž. ‹l› biol. evolučný jav prejavujúci sa ako reálna pripravenosť organizmu na existenciu pri zmene životných podmienok

preadopčný príd. ‹l› práv. existujúci, uskutočnený pred adopciou: p-á starostlivosť

prealpín -u m. ‹l + VM› bot. teplomilná nížinná rastlina, prenikajúca na slnečných miestach až do subalpínskeho pásma (napr. devätorník), pôvodne rastúca na juž. predhorí Álp;

prealpínsky príd.

preambula -y ž. ‹l› odb. úvod, predhovor, úvodná časť významnej listiny, spravidla právnej: p. ústavy

preambulum -la s. ‹l› hud. predohra, prelúdium 1

prebenda -y ž. ‹l›

1. hist. dôchodok spojený s vykonávaním cirkevného úradu; tento úrad sám, obročie

2. expr. zastar. akákoľvek hmotná výhoda, dôchodok a pod.

pre- ‹l› menná predpona s významom pred-, nad-

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naoko • zvonka • zvonku • nár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatných • zdanlivo • očistom • zried. očistomok (Rázus) • nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovom • na pohľad • na prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadku • vonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobre • formálne • fraz.: pre formu • len pre formu • kniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formu • fraz. len aby sa nepovedalo

2. p. von 1

neodôvodnene 1. nemajúc nijaké odôvodnenie, opodstatnenie, nezakladajúc sa na nejakom podklade, na dôvodoch • bezdôvodne • zried.: bezpodstatne • bezzákladne: neodôvodnene, bezdôvodne sa na nás rozkričal • neopodstatnene • nepodložene: neopodstatnene, nepodložene tvrdí, že sme niečo zobrali • neoprávnene • neprávom • nezaslúžene: neodôvodnene, neoprávnene sa sťažuje na vedúceho; neprávom, nezaslúžene získal isté výhody • zbytočne: neodôvodnene, zbytočne sa na mňa hneváš, ja som to neurobil • nepravdivo • klamne • falošne (nezhodujúc sa s pravdou): nepravdivo, klamne, falošne ho obvinili z podvodu • fraz. nič po nič • pre nič za nič • (len tak) mne nič, tebe nič

porov. aj neodôvodnený

2. p. nadarmo 2

preboha vyjadruje úpenlivú prosbu, strach, údiv, hrôzu a pod. • prepánaboha • prekristapána • prekrista: Preboha, prepánaboha, dajte mi už pokoj! Prekrista(pána), veď odtiaľ spadne! • bože • kriste • kristepane: Bože, kriste(pane), veď sa môže zabiť! • prepána • prepánajána • prepánakráľa: Prepána(jána), prepánakráľa, čo to robíte? • hovor. expr.: pána • pánabeka • pánajána: Pánabeka, pánajána, čo s nami bude? • fraz.: pre živého boha • pre boha živého

predstierať ukazovať navonok (svojím správaním, výrazom tváre a pod.) niečo, čo nezodpovedá skutočnosti • simulovať: predstiera, simuluje chorobu, smútok; vidieť, že city iba predstiera, simuluje • hrať: futbalista zranenie iba hrá • hovor. margírovať: celý týždeň margíruje chorobu • fingovať: fingovať spoluúčasť • fraz.: robiť len na oko/iba očistom • robiť len pre meno: všetko robí len na oko, poriadok robí len pre meno • hovor. expr. filmovať: hráč bolesť len filmuje • imitovať: lásku iba imitoval • tváriť sa • robiť sa (správať sa spôsobom, ktorý nezodpovedá skutočným pocitom; najmä o tvári): tvári sa, robí sa, že nepočuje • pretvarovať sa • pretvárať sa (prejavovať sa, konať inakšie, ako to zodpovedá skutočnosti): pretvaruje sa, akoby o ničom nevedel; dieťa sa nevie pretvarovať, pretvárať • hovor. narábať sa (predstierať dobré vlastnosti, významné skutky a pod.): čo sa narábaš, veď to nie je pravda • afektovať (správať sa neprirodzene, strojene): afektovať pred publikom

pre (koho, čo) 1. vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv.: skrz • skrze (koho, čo): pre, skrz(e) chorobu neprišiel • zastar. kroz (Hviezdoslav) • v dôsledku (čoho): v dôsledku zvýšenia hladiny prestali premávať lode • následkom (čoho): následkom dlhotrvajúcich dažďov boli cesty rozmočené • vďaka (čomu; vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja): nominovali ho vďaka dobrým výkonom • vinou (čoho; vyjadruje záporné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na nepriaznivý výsledok deja): prehrali vinou slabšieho začiatku • nespráv. kvôli

2. vyjadruje prospech • kvôli (komu, čomu) • za (koho, čo): obetuje sa pre deti, kvôli deťom, za deti

vďaka² (komu, čomu) vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja • zásluhou (koho, čoho; op. vinou): vďaka známostiam, zásluhou známostí sa dostane všade • pre (koho, čo): pre dobré výkony sa dostal do reprezentácie

za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počas • v priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovať • cez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnosti • v (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domu • nespráv. behom

2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier

3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počas • v priebehu (čoho) • cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalo • zastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil

4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiesto • miesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňa • v mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených

5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo) • v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí

6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok

7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok

8. p. pri 7

zdanlivo vzbudzujúc zdanie, nie v skutočnosti, nie naozaj (op. skutočne, naozaj) • naoko • navonok • očistom: zdanlivo, naoko je s výsledkom spokojný; navonok, očistom súhlasil s návrhom • kniž.: domnele • domnelo: iba domnelo je všetko v poriadku • fiktívne • iluzórne • iluzívne: do spolupráce sa zapája iba fiktívne, iluzórne • kniž. imaginárne: pohybuje sa iba tak imaginárne • práv. prezumptívne • nár.: naprezrok • naprezrek (Mináč) • fraz.: (len) pre formu • pro forma • (iba) na pohľad

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

prealpín, -a m. bot. rastlinný typ. ktorý zostúpil v ľadovej dobe do nížiny a udržal sa tu i po ústupe ľadovcov

preambula, -y, -búl ž. práv. úvodná formula (zmluvnej) listiny

prebačovať, -uje, -ujú dok. expr. (čo) premárniť, prehajdákať, minúť: prebačoval 160 rímskych šajn (Kuk.)

prebádať, -a, -ajú dok. (čo) odborne, vedecky preskúmať: p. neznáme kraje, oblasti; Zdalo by sa, že o Němcovej je už všetko prebádané. (Votr.)

prebaliť, -í, -ia dok. (čo, koho) znovu zabaliť: p. dieťa dať mu čistú plienku;

nedok. prebaľovať, -uje, -ujú

pre predl. so 4. p. vyjadruje

1. príčinu, dôvod: Pre nedostatok krmu musel predať voly. (Podj.); trestaný pre krádež; Preňho museli synovia z domu. (Kuk.) Nerukoval, oslobodili ho pre veľký majetok. (Fig.) Cítil sa ukrivdeným, že on vyhrmel pre učňa. (Šolt.) Pre hluk slova nepočul. (Taj.)

2. cieľ, účel: žiť, pracovať pre niekoho; To bude pre Vieru, tá rada číta. (Tim.) V dedine kúpil ovos pre koňa. (Jégé); pre istotu sa spýtam; Zriekla sa pre deti väčšej čiastky svojej porcie. (Zúb.); vozeň pre statok (Jes.); Otec hľadá miesto pre hodiny. (Al.)

3. zreteľ: Pekné zamestnanie pre chlapa. (Chrob.) Nuž nech čaká pre mňa i do súdneho dňa. (Jégé) Peniaze nemali pre nich ceny. (Urb.) Cítil som, že nie som súci pre rodinný život. (Zúb.) Či je to pre gazdu, aby každú chvíľu dvor zametal? (Tim.)

4. predmet: Mohol sa rozhodnúť pre akýkoľvek plán. (Fig.) Necháva si tajomstvo pre seba. (Laz.)

5. kraj. po slovesách pohybu vyjadruje cieľ, účel; po: Museli sme telegrafovať do Budejovíc pre rušeň. (Jes.) Slúžka beží pre zverolekára. (Al.) Ide sa do Brodu pre kanóny. (Ráz.) Poslala sluhu pre Fera. (Jégé) Bežala nocou pre lieky. (Podj.)

pre- predpona

I. pri slovesách vyjadruje

1. smerovanie deja a) z jednej strany na druhú al. krížom cez niečo: prejsť, prebehnúť cez ulicu; preplávať rieku; prebiť sa cez húštinu; prestreliť, prepichnúť, prebodnúť, predierkovať niečo; preklať niekoho; preboriť sa, prevŕtať sa, prehrýzť sa cez niečo; prelepiť, prečiarknuť niečo; b) ponad niečo: preskočiť, preliezť plot; preletieť hory; prestreliť, prekopnúť bránku; c) popri niečom, okolo niečoho: prejsť, prebehnúť, prefrčať, prebrnknúť, preletieť popri niečom, okolo niečoho; d) z miesta na miesto: preliať, presypať niečo; preložiť, premiestiť, predisponovať niečo al. niekoho;

2. vyplnenie istého priestoru al. časového úseku nejakým dejom: precestovať svet; prejsť kus cesty; prespať tri dni; prebdieť, prechodiť, presedieť, preplakať celú noc; prenocovať, prezimovať niekde;

3. veľkú mieru deja, nadmernosť al. zväčšenie: presoliť, predimenzovať, predražiť, preplniť, preľudniť niečo; preceniť, prechváliť, prekŕmiť niekoho; predesiť niekoho; prejesť sa; predĺžiť, pretiahnuť niečo;

4. vykonanie deja s cieľom zmeniť stav niečoho: prebudovať, prestavať, prebásniť, preložiť, prefarbiť, preinačiť, premeniť, prehodnotiť, prepísať, premaľovať, prepracovať, prerobiť, prešiť, pretvoriť niečo; prekrstiť niekoho; preobliecť sa, preobuť sa;

5. rozdelenie niečoho na časti, obyč. na dve; zastavenie priebehu nejakého deja, prerušenie: pretrhnúť, prelomiť, prepíliť, prerezať, prestrihnúť, prekrojiť, prehrýzť niečo; prerušiť niečo; prebudiť (sa); prestať;

6. dôkladnosť pri vykonaní deja: prehľadať, preskúmať, prekutať, premerať, prečistiť, prehrabať, prekopať niečo; premoknúť, premrznúť;

7. zapríčinenie straty niečoho istou zápornou činnosťou (al. nečinnosťou): prepiť výplatu; pregazdovať majetok; premrhať peniaze; prehrať zápas; premeškať niečo;

8. nadobudnutie prevahy nad niečím al. niekým: premôcť niekoho, niečo, prekonať, prerásť niečo; prekričať, prehlušiť niekoho; prečnievať;

9. prostú dokonavosť slovesného deja: prečítať knihu; preštudovať niečo;

II. pri podst. menách dejového, zried. aj iného významu utvorených od slovies s predponou pre- má obdobné významové odtienky ako v príslušných slovesách: prehra, preklad, prelet, prelom, premet, prenos, prepad, prepis, preskok, prestup, presun, pretlak, preväz, prevod, prevoz, preorávka, prestavba, prekopávka, prevýchova, prekladisko, prenájom, prejímač, premena, prezuvky;

III. pri príd. a prísl. vyjadruje veľkú mieru vlastnosti; veľmi, nadmieru: prebohatý, preďaleký, predivný, predobrý, predrahý, prehojný, prekrásny, premocný, premúdry, prenáramný, prenesmierny, prepevný, prerozkošný, preslávny, preúbohý, preveľký, prevzácny, prevysoký; preďaleko, predobre, prekrásne, prenáramne, prečasto, prenesmierne, prepevno, preslávne, prevzácne, prevysoko