Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma hssjV obce priezviská un

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akupresúra -y ž. lek. metóda alternatívnej medicíny využívajúca pri liečení tlak prstov na akupunktúrne body, manupresúra


apretácia -ie ž. apretovanie, apretúra: a. textu;

apretačný príd.: a. prostriedok


apretovať nedok. i dok. (u)robiť konečnú úpravu výrobkov (papiera, kože, rukopisu ap.)


apretúra -y -túr ž. apretovanie; jeho výsledok: a. rukopisu; látka s dobrou a-ou


bezprecedentný príd. kt. nemá predchádzajúci obdobný prípad (precedens), op. precedentný: b-é rozhodnutie parlamentu;

bezprecedentne prísl.


bezpredmetný príd. neodôvodnený, bezdôvodný: b-á otázka, žiadosť; b-é tvrdenie;

bezpredmetnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akupresúra ‑y ž.
apretácia ‑ie ž.; apretačný
apretor, apretátor ‑a m.; apretorka, apretátorka ‑y ‑riek ž.; apretorský, apretátorský

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akupresúra -y ž. ‹l› lek. liečebná metóda, ktorá používa lokalizovaný tlak, najmä prstov, na určité miesta tela, predovšetkým na odstránenie bolesti


antepréteritum -ta s. ‹l› lingv. slovesný čas vyjadrujúci minulý dej, ktorý predchádza inému deju v minulosti; sústava slovesných tvarov i jednotlivý tvar na vyjadrenie tohto času, predminulý čas, pluskvamperfektum;

antepréteritný príd.: a. tvar


antidepresívny príd. ‹g + l› lek. pôsobiaci proti depresii: a-e účinky lieku


aprehenzia -ie ž. ‹l› psych. zastar. počiatok zmyslového vnímania, uvedomenie si predmetu poznania


aprehenzívny príd. ‹l› psych. urážlivý, podráždený, útočný


apretácia -ie ž. ‹f›

1. tech., text. konečná úprava textilných, garbiarskych a i. výrobkov na dosiahnutie lepšieho vzhľadu, apretovanie, apretúra 2

2. lingv. jazyková a štylistická úprava rukopisu, apretúra 3;

apretačný príd.: a-é prostriedky


à remettre en main propre [-tr an men -pr] ‹f› do vlastných rúk – poznámka na zapísanej poštovej zásielke s doručenkou, podľa ktorej sa zásielka vydá len adresátovi

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1


aprehendovať p. urážať sa


preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou • zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korúnnato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volaťfraz. na ten(to) cieľ

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a pretozatoa zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa báltedaa tedataka tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovorilnužnuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol


tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarínatoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľaťexpr.: takhľataktohľa: takhľa, taktohľa to urobnár. ľaľatak

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a takpretoa preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľaholtedaa teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavilnuž: odmietol som, nuž sa nahnevali: chytili ho pri špehovaní, i zbili hotakžeže (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nužnoteda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný?hovor. takže: takže prídeš

4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríkladpovedzmehovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno


teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • takslovomskrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúťjednoduchoprostoproste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenecnuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieťrazkonečne: buďte už raz, konečne tichopotomtakrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samokniž. ergo: ergo, zajtra sa stretnemezastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mamato jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovicenapríkladako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinuzastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tedapretoa pretotaka tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť samanuž: išli iní, nuž išiel aj oni: prišla noc, i museli skončiťzastar. tedy

4. p. no 3


urážať sa cítiť sa urazený, mať pocit urážky na cti: ľahko sa uráža pri každej príležitostibyť urazený: nebuď urazený, nemyslel som to zlezastar. aprehendovať: aprehendovala, že ju nepozvali na svadbu


že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebopretožehovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučnákeďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • : tak ju vykrútil, že, až topánky stratilačo: tak robil, čo sa celý spotil

4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nechexpr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem rukyčo: podaj mi pero, čo sa podpíšemabyžeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takžetak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieťa pretoa taka teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš!kiež: Kiež múdro vykoná!

7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vrajúdajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

9. p. veru

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aprehendovať (si), -uje, -ujú nedok. zastar. mať niekomu niečo za zlé, cítiť sa urazený: Nemá už k nám prístupu a možno aprehenduje. (Šolt.) Ja nemôžem zostať, žena by si aprehendovala. (Jes-á)


aprehenzia, -ie, -ií ž. kniž. zastar. dráždivosť, urážlivosť: Dať niekoho do novín, z toho povstávajú veľké aprehenzie. (Vans.)


aprehenzívny príd. kniž. zastar. dráždivý, urážlivý, nedotklivý: Prebudil sa z popoludňajšieho spania akýsi aprehenzívny. (Šolt.) Ste citlivý, aprehenzívny. (Jes.);

aprehenzívne prísl.


apretácia, -ie ž.

1. tech. konečné upravovanie, zošľachťovanie výrobkov (napr. kože, papiera, textílií ap.) zvláštnymi látkami, najmä chemickými, apretovanie;

2. jazykováá a štylistická úprava rukopisu pred sadzbou, apretúra;

apretačný príd.: a. prostriedok; a-á práca


apret, -u m. tech. látka, ktorou sa robí apretúra výrobkov

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akupresúra podstatné meno, ženský rod

(jedna) akupresúra; (bez) akupresúry; (k) akupresúre; (vidím) akupresúru; (o) akupresúre; (s) akupresúrou;

(dve) akupresúry; (bez) akupresúr; (k) akupresúram; (vidím) akupresúry; (o) akupresúrach; (s) akupresúrami;


akupresúra podstatné meno, ženský rod

(jedna) akupresúra; (bez) akupresúry; (k) akupresúre; (vidím) akupresúru; (o) akupresúre; (s) akupresúrou;

(štyri) akupresúry; (bez) akupresúr; (k) akupresúram; (vidím) akupresúry; (o) akupresúrach; (s) akupresúrami;


akupresúra podstatné meno, ženský rod

(jedna) akupresúra; (bez) akupresúry; (k) akupresúre; (vidím) akupresúru; (o) akupresúre; (s) akupresúrou;

(tri) akupresúry; (bez) akupresúr; (k) akupresúram; (vidím) akupresúry; (o) akupresúrach; (s) akupresúrami;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

rampres m nem/fr tkáčsky lis (na stĺkanie a ubíjanie súkna, aby zhustlo, splstnatelo): slowutni magistrat nam predne hospodi propugčiti račili a gine k nassemu (tkáčskemu) remeslu potreby priprawiti dali, gakožto gmenowite rampres, walchu a gine dostatki k nassemu remeslu prinaležigicj b. bystrica 1697


reprezentácia ž,
reprezentovanie s lat predstavenie sa, predloženie, vystúpenie pred verejnosťou; zastupovanie: gine gest modliti se obrazum, což catholici nečini, gine gest modliti se pri obraze, což činiti slussne gest pro wetssi horliwost pri repraesentovani toho, komu se modli tp 1691; (peniaze) pry repraesentatij obiczeneg (!) geho milostj panu fogtowj položit magi žilina 1700; na učinenj skrze neywissu radu kralousku Geho Gasnost cisarsko-kralouskeg predloženej aneb repraesentatiu w tom, že by poznowu uridit se magjce tak reczene urbarialske investigatiae, raczila Geho Jasnost we wecj tegto vridjtj kur 1792


reprezentovať ndk lat čo predstavovať, zastupovať niečo: obet s. messe, genž na pamatku tanteg obety krwaweg na križj wikonaneg se obetuge a skrz ny tamta Panu Bohu se repraesentuge tp 1691; tato opona wssecke elementa a firmament oblohy nebeske my wsetczy representowala sp 1696; (súrodenci) jednu lineu representuicze, len statku takowemu stwrtu csastku mame norovce 1767; jakowu žadost ma wsseczko ubohe mesto nasse Topoltsanj, takowu timto spusobem poniženye representuge topoľčany 18. st;
r. sa ndk predstavovať sa: černawost w kratkem čase se stratj a potom rozljčne barwy se repraesentowatj budu och 17. st


rozopra [-ze-] ž,
rozoprenie [-ze-; -í] s spor, roztržka, rozpor; práv súdny spor: neglepssj prawo gest dobrowolné porownánj konane anebo skrze tych samych, mezy kterimj swar gest (:rozepre, swada:) op 1685; swedek tak y sam tuže mieru šossowjce, z ktereg rozepra se znikla, predawal s. l. 1771; rozepreni syrotnych, zastupecnych a gjnych podobnych weci se dotjka kur 1785–88; rozepér wiri sudce neni Sw. pismo, né samosebý duch, meneg lidský rozum než cirkew bn 1789; tu bila rozepre welka w naboženstwj tich ewangelikuw mezy papežniky kcs 18. st


rozpredanie [-pro-; -í] s predaj po častiach, rozpredaj: distractio: sem y tam rozebránj, rozchytanj, rozprodanj ks 1763


rozpredať [-pre-, -pro-] dk čo postupne predať po čiastkach niečo: Yano Czerneg to smel mluwyt synowy Daniela Ssymara Mihalowj, ziebi geho otiecz gedneho brawa umrleho rosprodal ilava 1632; co nam Pan Buh wssemohucy tohoto roku obily požehnaty račil, juž sme rozpredaty musely d. súča 1727; (sv. Vojtech) wssecek statek swug y dedictwy otcowske rozpredal a w nedostatkoch postawenym rozdal ms 1758; distraho: rozprodati ap 1769; nech wyzna swedok, ktorj rok a čas Misso Krcho komoru swogu želgarsku zanechal, sgatya a ginssj pohnutj statok rozpredal a bez chjru a dowolenga panskgeho utgekol l. ján 1785;
-ávať ndk: divendo: rozprodáwám ks 1763


rozprestierač [-prostí-] m kto niečo rozprestiera, rozťahuje, rozkladá: explicator: wykladač, rozprostjrač; expanditor: rozprostjrač, roztahowač ks 1763;
-ka ž: explicatrix: wykladačka, rozprostjračka ks 1763

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezpretržňe bezpretržňe bezpretržní bezpretržní Bezpretržnosť Bezpretržnosť dopredaní dopredaní Dopredáňí Dopredáňí dopredať dopredať Dopredáwáňí Dopredáwáňí

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

821 Ipeľské Predmostie VK/BC hont.
1773 Hidvég, Hidvégh, 1786 Hidwég, 1808, 18631907, 19201938, 19451948 Hidvég, 1913, 19381945 Ipolyhidvég, 1948– Ipeľské Predmostie
1271 Liptovské Revúce RK/ZI liptov. po 1786 zlúč. o. Nižná Revúca, Stredná Revúca a Vyšná Revúca do o. Liptovské Revúce.
1808 Alsó-Revucza, Közép-Revucza et Felső-Revucza, Dolní Rewuca, Prostrední Rewuca et Horní Rewuca, 1863 Revuca, 18731882 Alsórevuca, Felsőrevuca és Középrevuca, 18881913 Háromrevuca, 1920 Nižná [Revúca], Prostredná [Revúca] a Vyšná Revúca, Tri Revúce, 1927– Liptovské Revúce
Nižná Revúca: 1773 Infer[ior] Revucsa, Alsó-Revucsa, Revuca, 1786 Alschó-Rewucza
Stredná Revúca: 1773 Media Revucsa, Középső-Revucsa, Revuca, 1786 Kösép-Rewucza
Vyšná Revúca: 1773 Super[ior] Revucsa, Felső-Revucsa, Revuca, 1786 Felschő-Rewucza
1427 Martin MT/ZI turč. po 1786 pričl. o. Bôrová; po 1877 pričl. o. Riadok; po 1913 pričl. o. Jahodníky; 1949 pričl. o. Tomčany; 19491954 pričl. o. Lipovec, Priekopa, Vrútky, Záturčie; 1971 pričl. o. Priekopa (po 1913 pričl. o. Košúty), Záturčie (po 1882 zlúč. o. Dolné Záturčie a Horné Záturčie); 19711990 pričl. o. Vrútky.
1773 Sz[ent]-Marton, Sw[atý] Martin, 1786 S[ent]-Marton, Martinopolis, Swatý Martin, 1808 Szent-Márton, Swatý Martin, 18631913 Turócszentmárton, 19201951 Turčiansky Svätý Martin, 1951– Martin
Bôrová: 1786 Buorowa
Riadok: 1773, 1786 Riadek, 1808 Riádek, Řádek, Rjádek, 1863 Rjadek, 18731877 Riadok
Jahodníky: 1773, 1786 18631907 Jahodnik, 1808 Jahodnik, Jahodníky, 1913 Epres
Tomčany: 1773 Tomcsin, Tomcsan, Tomczany, 1786 Tomcschan, Tomčani, 1808 Tomcsán, Tomcsin, Tomčany, 18631888 Tomcsin, 18921895 Tomcsán, 18981913 Tomcsány, 19201949 Tomčany
Priekopa: 1773 Prekopa, 1786 Prekopa, Priekopa, 1808 Prékopa, Priékopa, Překopa, 1863 Prjekopa, 18731888 Priekopa, 18921907 Prékopa, 1913 Révayfalva, 19201949, 19541971 Priekopa
Košúty: 1808 Kosúth, Kossúty, 1863 Kossúth, 18731907 Kossut, 1913 Kossuth
Záturčie: 18881907 Záturcsa, 1913 Zaturcsány, 19201949, 19541971 Záturčie
Dolné Záturčie: 1773 Alsó-Zaturcza, Nisne Zaturcza, 1786 Kisch-Zaturza, Alschó-[Zaturza], 1808 Kis-Záturcsa, Alsó-Záturcsa, Kis-Záturcza, Alsó-Záturcza, Dolní Záturce, Dolní Záturčí, 18631877 Alsózathurcs, 1882 Alsózaturcs
Horné Záturčie: 1773 Felső-Zaturcza, Wissne Zaturcza, 1786 Nagy-Zaturza, Felschő-[Zaturza], 1808 Nagy-Záturcsa, Felső-Záturcsa, Nagy-Záturcza, Felső-Záturcza, Horní Záturce, Horní Záturčí, 1863 Felsőzáthurcs, 18731877 Felsőzathurcs, 1882 Felsőzaturcs
Predmostie p. Ipeľské Predmostie
1897 Príbelce VK/BC hont. 1966 zlúč. o. Dolné Príbelce a Horné Príbelce (po 1907 pričl. o. Príkľak).
1966– Príbelce
Dolné Príbelce: 1773 Alsó-Pribel, Unter-Pribel, Dolne Pribelce, 1786 Alschó-Pribel, Dolné Pribelcze, 1808 Alsó-Pribély, Alsó-Prébely, Dolní Příbělce, 1863 Alsópribély, 1873 Alsópribel, 18921913 Alsófehérkút, 1920 Dolné Pribelce, 19271966 Dolné Príbelce
Horné Príbelce: 1773 Felső-Pribel, Ober-Pribel, Horne Pribelce, 1786 Felschő-Pribel, Horné Pribelcze, 1808 Felső-Pribély, Felső-Prébely, Horní Příbělce, 1863 Felsőpribély, 18731888 Felsőpribel, 18921913 Felsőfehérkút, 1920 Horné Pribelce, 19271966 Horné Príbelce
Príkľak: 1773, 1786, 1808, 18631888 Priklek, 18921907 Bereklak

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko CSEPREGHYOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 40×, celkový počet lokalít: 15, v lokalitách:
TOPOĽNICA, okr. GALANTA – 11×;
GALANTA, okr. GALANTA – 8×;
DUNAJSKÁ STREDA, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 3×;
ŠINTAVA, okr. GALANTA – 2×;
BENKOVA POTÔŇ (obec HORNÁ POTÔŇ), okr. DUNAJSKÁ STREDA – 2×;
KAJAL, okr. GALANTA – 2×;
KRÁĽOVÁ NAD VÁHOM, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 2×;
MOSTOVÁ, okr. GALANTA – 2×;
STREKOV, okr. NOVÉ ZÁMKY – 2×;
ŠTÚROVO, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
KAMENIČNÁ, okr. KOMÁRNO – 1×;
MAJCICHOV, okr. TRNAVA – 1×;
SEREĎ, okr. GALANTA – 1×;
VEĽKÉ ÚĽANY, okr. GALANTA – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko CSEPREGHY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 42×, celkový počet lokalít: 15, v lokalitách:
TOPOĽNICA, okr. GALANTA – 10×;
GALANTA, okr. GALANTA – 8×;
BENKOVA POTÔŇ (obec HORNÁ POTÔŇ), okr. DUNAJSKÁ STREDA – 5×;
KAJAL, okr. GALANTA – 4×;
KAMENIČNÁ, okr. KOMÁRNO – 3×;
MOSTOVÁ, okr. GALANTA – 2×;
SEREĎ, okr. GALANTA – 2×;
ŠINTAVA, okr. GALANTA – 1×;
DUNAJSKÁ STREDA, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 1×;
KRÁĽOVÁ NAD VÁHOM, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 1×;
MAJCICHOV, okr. TRNAVA – 1×;
STREKOV, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
VEĽKÉ ÚĽANY, okr. GALANTA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
VEČA (obec ŠAĽA), okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 1×;

Priezvisko CSEPRÉGI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 1×;

Priezvisko CSEPREGI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 43×, celkový počet lokalít: 11, v lokalitách:
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 15×;
KAMENIČNÁ, okr. KOMÁRNO – 7×;
ZLATNÁ NA OSTROVE, okr. KOMÁRNO – 7×;
ŠTÚROVO, okr. NOVÉ ZÁMKY – 3×;
KAMENÍN, okr. NOVÉ ZÁMKY – 3×;
BALVANY (obec KAMENIČNÁ), okr. KOMÁRNO – 2×;
ZEMIANSKA OLČA, okr. KOMÁRNO – 2×;
BAKTA (obec RIMAVSKÁ SOBOTA), okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
LEĽA, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
RIMAVSKÁ SOBOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko ČEPREGIOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
NESVADY, okr. KOMÁRNO – 3×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 2×;
LEVICE, okr. LEVICE – 1×;
ZEMNÉ, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;

Priezvisko ČEPREGI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
NESVADY, okr. KOMÁRNO – 4×;
HNÚŠŤA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 1×;

Priezvisko ČEPREGYOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
LIKIER (obec HNÚŠŤA), okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 3×;

Priezvisko ČEPREGY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
KAMENIČNÁ, okr. KOMÁRNO – 1×;
LIKIER (obec HNÚŠŤA), okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum GYMNÁZIALNY PRECHOD v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEVOČA
Urbanonymum HORNÉ PREDMESTIE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SVÄTÝ JUR
Urbanonymum HRONSKÉ PREDMESTIE v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BANSKÁ BYSTRICA
Urbanonymum NAD PREDMESTÍM v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SKALICA
Urbanonymum NA PREDMOSTÍ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
STARÉ MESTO (BRATISLAVA)
Urbanonymum PRECHODNÁ ULICA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRNAVA
Urbanonymum PRECHODNÁ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRNAVA

Zvukové nahrávky niektorých slov

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

depresia: →speex →vorbis
dopredu: →speex →vorbis
expres: →speex →vorbis
interpretácia: →speex →vorbis
interpretovať: →speex →vorbis
interpret: →speex →vorbis
napredovať: →speex →vorbis
nepredpokladať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor