prebudiť dok.
1. prebrať zo spánku, z mdlôb, zobudiť: p. spiace dieťa
2. vymaniť z nejakého duš. stavu: p. niekoho z rojčenia, zo zadumania
3. spôsobiť vznik niečoho, vzbudiť: p. v deťoch lásku k vlasti;
nedok. prebúdzať -a
// prebudiť sa:
1. p-l som sa veľmi neskoro
2. p. sa z očarenia
3. p-lo sa v ňom svedomie;
nedok. prebúdzať sa
budiť sa prechádzať zo spánku do stavu bdenia • zobúdzať sa • prebúdzať sa: v lete sa budí, zobúdza, prebúdza zavčasu • precitať • preberať sa (zo spánku al. zo straty vedomia): precitá, preberá sa zo spánku, z mdlôb
budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzať • prebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiek • expr.: duriť • durkať • búriť • burcovať • buntošiť • buntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitaním • nár. bútoriť
2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovať • prebúdzať • vyvolávať • podnecovať • vznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenie • odb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie
kriesiť privádzať k životu • oživovať: kriesia, oživujú utopeného • budiť • prebúdzať (niečo zanedbané, zabudnuté): budia, prebúdzajú u mladých estetické, národné cítenie • aktualizovať (robiť aktuálnym): kriesi, aktualizuje zabudnutú hru
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
preberať 1. prezerať kus po kuse a dávať od seba vhodné od nevhodného • triediť • roztrieďovať • pretrieďovať: colník preberá pašované predmety; preberať, triediť, roztrieďovať ovocie, fazuľu • oddeľovať (čo bolo spojené): oddeľuje plevy od zrna • hovor. zastaráv.: sortírovať • sortovať (podľa druhu, veľkosti a pod.): sortíruje tovar
2. venovať sa nejakému problému a zo všetkých strán ho posudzovať • zaoberať sa • zapodievať sa: na hodine dejepisu preberali veľkomoravské obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizáciou • skúmať • preskúmavať: skúmať, preskúmavať národnostné otázky • prerokúvať (oficiálne) • pertraktovať (dôkladne): už druhý deň prerokúvajú, pertraktujú návrh zákona • prediskutúvať • expr.: pretriasať • preklepávať (často kriticky): doma všetko prediskutúvajú, pretriasajú • expr. prepierať (so zlým úmyslom): prepierajú posledné udalosti • precvičovať (dôkladne niečo preberať, obyč. učebnú látku) • hovor. ventilovať (preberať obchádzané otázky)
3. byť prieberčivý • vyberať: dievka dlho preberala, vyberala, až sa nevydala; preberať si, vyberať si v jedle
4. vracať zo spánku do stavu bdenia al. z mdlôb do stavu vedomia • prebúdzať • budiť • zobúdzať: nasilu preberá, prebúdza, budí dieťa • kriesiť (z bezvedomia): preberá, kriesi omdletého vodou
5. p. hrať 1 6. p. tancovať 7. p. kopírovať 2
prebudiť, -í, -ia dok.
1. (koho) vytrhnúť zo spánku, z mdlôb, prebrať, zobudiť: p. niekoho zo spánku; Prebudil ho hukot voza. (Tim.)
2. (koho, koho z čoho) vytrhnúť, vyrušiť, vymaniť z intenzívne prežívaného duševného stavu; prebrať: Z toho strnutia prebudili ju jeho pery. (Kuk.) Z dlhého zamretia prebudil Stanislava ostrý bôľ. (Vaj.)
3. (čo, pren. i koho) podnietiť u niekoho niečo, spôsobiť vznik niečoho: Život mladej generácie prebudil v ňom národné povedomie. (Vlč.) Oheň prebudil čudnú žiaru v jeho očiach. (Hor.); pren. Tonka v škole národne prebudili (Taj.) urobili ho uvedomelým;
nedok. prebúdzať, -a, -ajú
|| prebudiť sa
1. zobudiť sa, prebrať sa zo spánku al. z mdlôb, precitnúť: I v noci prebudí sa od starostí. (Kuk.); pren. Príroda sa prebudila (Jil.) na jar.
2. prebrať sa, vymaniť sa z intenzívne prežívaného stavu, precitnúť: Kráľ sa prebudil zo zamyslenosti. (Kal.) Prebudil sa z pokory. (Pláv.)
3. (v kom) objaviť sa, vzniknúť, povstať: V Katici prebudil sa cit ľúbosti. (Tim.) V Mikušovi prebudilo sa svedomie. (Hor.) Prebudila sa v ňom láska. (Krno);
prebúdzať, prebúdzať sa p. prebudiť, prebudiť sa