prednosta, -u, mn. č. -ovia m. zastar.
1. osoba stojaca na čele nejakého úradu al. ústavu: p. súdu, p. kancelárie; p. stanice náčelník;
2. osoba riadiaca nejakú inštitúciu, predseda: Hodža bol prednostom spoločnosti. (Škult.)