preháňať1, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) spôsobovať, aby sa niekto (niečo) ustavične pohyboval(-lo); hnať (obyč. sem a tam), naháňať: Chlapec paličkou preháňal po klietke vtáka. (Urb.) Skladník ho preháňa po píle. (Heč.); pren. Vetrík preháňal po oblohe riedke mraky. (Zúb.)
2. (čo) hnaním dopravovať na iné miesto, premiesťovať: Preháňali včely na lepšie miesto. (Taj.) Preháňanie statku z jedného kraja do druhého je vždy spojené so škodou. (Kuk.) Vietor preháňal sneh ponad hrádzu. (Bedn.)
3. expr. (koho) prenasledovať, šikanovať, obťažovať: Chudobných žiakov učitelia obyčajne preháňali a bíjavali. (Krno) Nikdy ťa nepreháňal pre dlžoby. (Taj.) Preháňal ho zo školy do školy. (Kuk.) Preháňali ju po výsluchoch, vyšetrovali. (Hor.)
4. (koho) nútiť k usilovnejšej práci, činnosti: V robote sa veľmi nenamáha, preháňa viac ženu. (Taj.)
5. tech. slang. veľmi namáhať stroj: p. motor;
6. hovor. (koho) zapríčiňovať u niekoho hnačku: slivky ho preháňajú; neos. preháňa ma;
dok. prehnať1
|| preháňať sa expr. pohybovať sa prudko z miesta na miesto, pobiehať: Malý Dunlop preháňal sa po uliciach mesta. (Hor.) Hľadia do hlbočiny, ako sa rybky preháňajú. (Ráz.); pren. V hlave preháňali sa myšlienky (Kuk.) striedali sa.
preháňať2, -a, -ajú nedok. (čo, v čom) tvrdiť, hovoriť viac, než je pravda, zveličovať; premrštene niečo robiť, prepínať v niečom: Pán Vrlík, len nech nepreháňajú. (Al.) Zdalo sa nám, že tu historik preháňal a zveličoval. (Fr. Kráľ) Chorobné duše preháňajú v citoch. (Kuk.) Keď piť, nuž piť, vo všetkom preháňať. (Kuk.);
dok. prehnať2
prehnať1, -ženie, -ženú, -hnaný dok.
1. (koho, čo) hnaním dopraviť cez niečo: Kázal voly prehnať cez ďatelinu. (Vaj.) Čriedu lichvy prehnali polostrovom. (Kuk.)
● expr. p. peniaze cez gágor, cez hrdlo prepiť;
2. (koho, čo) hnaním dopraviť na iné miesto, premiestniť: p. ovce z veľkého do malých cárkov (Kuk.); V Kurgane nás prehnali do vagónov s pieckami. (Jes.)
3. (koho, čo) hnaním (al. ináč) prinútiť zviera (al. človeka) utekať, rýchle sa pohybovať; hnaním unaviť, uštvať: Neškodilo by prehnať trochu žrebca. (Laz.) Najviac ma škrelo, že ju s tou nošou prehnal. (Jégé) Ale ste ma prehnali, ledva zdýmam. (Kuk.) Uhnaný a prehnaný kôň sa viac ani nehol. (Vaj.); pren. neos. Eh, ale ma prehnalo, keď som bol na dvore (Kuk.) naľakal som sa.
4. expr. (koho) prinútiť k práci, k usilovnej činnosti: Vše nás prehnali, vyšticovali, potom vybuchnátovali. (Taj.)
5. expr. (koho) zapríčiniť u niekoho hnačku: slivky ho prehnali; neos. prehnalo ho; Hneď som ho odtrhla, reku, hybaj, aby ťa neprehnalo (Skal.) aby si nedostal hnačku;
nedok. preháňať1
|| prehnať sa (čím, kade) rýchlo prejsť nejakým priestorom, cez niečo, rýchlo preletieť: Poobzeral som trávnik, ktorým sa tiger prehnal. (Ondr.) Tadeto sa prehnali hordy Hunov. (Vám.) Závoj dažďa sa prehnal ponad púšť. (Hviezd.); pren. Krajinou sa prehnala vojnová víchrica (Karv.) prešla vojna;
nedok. preháňať sa
prehnať2, -ženie, -ženú, -hnaný dok. expr. (čo) zveličiť v reči al. v počínaní: Nehnevajte sa, že som niektoré veci prehnala. (Bedn.) Preceňoval svoje sily, prehnal optimizmus. (Žáry);
nedok. preháňať2