poprehliadať, -a, -ajú dok. (čo, koho) postupne (viac miest, vecí, osôb)prehliadnuť, poprezerať: Poprehliadali všetky domy. (Jégé); p. zajatcov
prehliadať1, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho) dôkladne skúmať, prezerať; vyšetrovať; robiť prehliadku niečoho, niekoho: p. batožinu; p. chorého; Ostýchavo si ho (Ilju) prehliada. (Kuk.)
2. chápať, poznávať, presviedčať sa o niečom: Čím viac prehliadal, tým jasnejšie videl. (Kuk.);
dok. prehliadnuť1
prehliadať2, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho) nebadať, nepozorovať, nevšímať si: p. istú skutočnosť, istý fakt;
2. kniž. (čo) prepačovať, odpúšťať: Prehliada chyby a poklesky iných. (Tim.);
dok. prehliadnuť2
prehliadnuť1, -ne, -nu, -dol dok.
1. (čo, koho) dôkladne preskúmať, prezrieť; vyšetriť; urobiť prehliadku niečoho, niekoho: p. batožinu; p. chorého; Prehliadol každý predmet. (Pláv.)
2. (čo) obsiahnuť pohľadom: Z oblokov bolo možno prehliadnuť celé námestie. (Jégé)
3. (čo) vystihnúť, pochopiť, odhaliť, spoznať úmysel, zámer niekoho, prezrieť: Je natešený, že prehliadol ich lesť. (Kuk.)
4. nadobudnúť (opäť) zrak, začať (opäť) vidieť: Pred očami mi bolo, akoby horel bengálsky oheň. Keď som prehliadol, videl som otca. (Kuk.);
nedok. k 1, 3 prehliadať1
prehliadnuť2, -ne, -nu, -dol dok.
1. (koho, čo) nezbadať, nespozorovať, nevšimnúť si: Mňa odbavil kývnutím hlavou, alebo ma celkom prehliadol. (Jégé) Žena musí prehliadnuť a nespozorovať všeličo. (Kuk.)
2. kniž. (komu čo) prepáčiť, odpustiť: Prehliadnite mi láskavo, že pozde prichodím. (Hviezd.) Ona tiež mala mu čo prehliadnuť. (Kuk.);
nedok. prehliadať2