prehovárať p. prehovoriť2
prehovoriť2, -í, -ia dok. (koho) presvedčiť o niečom, nahovoriť niekoho na niečo, získať niekoho pre niečo: Moja mama prehovorila tvojho otca. (Kuk.) Učiteľ sa snažil prehovoriť starého Lovásza, aby dal syna študovať. (Min.);
nedok. prehovárať, -a, -ajú