prekážať -a nedok.
1. byť v ceste, zavadzať: stolička (mi) tu p-a; choď, nep-aj tu!
2. robiť prekážky, brániť, zabraňovať: p. niekomu v práci, v hre
3. byť na ťarchu: hrmot mi p-a pri sústredení
prekážať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žanie nedok.
brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, život • hájiť • obhajovať • zastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabých • chrániť • ochraňovať • brať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť
2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovať • nedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domov • prekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovať • hatiť • zahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupe • mariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatíve • hovor. hamovať • brzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet
brzdiť 1. zmierňovať rýchlosť brzdou • hovor. hamovať: vodič nestačil brzdiť, hamovať
2. prekážať v činnosti • zdržiavať • mierniť • hovor. hamovať: musí deti brzdiť, zdržiavať, mierniť, hamovať, aby nerobili zle • hatiť • znemožňovať • prekážať (v napredovaní): brzdiť, hatiť, znemožňovať ďalší vývin; prekážať v pokroku • hovor. škrtiť (brzdiť rozvoj niečoho): škrtenie privatizácie
hatiť stavať niečomu prekážky • mariť • zabraňovať • prekážať • robiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcť • potláčať • znemožňovať • hovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiu • hovor. hamovať • brzdiť • zdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávku • rušiť • kaziť • ničiť • narúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladu • hovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod
kolidovať vzájomne si byť na prekážku (časovo) • byť v kolízii • krížiť sa • prekážať si: schôdzka koliduje s prednáškou; termíny sa krížia, prekážajú si • odporovať si (byť v rozpore): termíny si odporujú
prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti
2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa
zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný • prekážať • byť prekážkou • byť na prekážku • byť v ceste • stáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariére • menej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veci • expr.: pľantať sa • plantať sa • pliesť sa • motať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohy • hovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deň • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu
prekážať, -a, -ajú nedok.
1. (komu) byť v ceste, zavadzať: Ani spávať nemôžu, všade im on prekáža. (Tim.) Prekážali jeden druhému. (Taj.)
2. (komu v čom) brániť, zabraňovať: Nik im neprekážal v hre. (Dobš.) Nebudú nás znepokojovať a v dačom nám prekážať. (Tim.)
prekázať [pre-, pro-] dk 1. čo (ku) komu prejaviť, ukázať niečo: tento Ferancz Tarakla lasku ocewsku prokazal swemu pastorkowy a tu pul cztwrtinu gemv wodloval (SLIAČE 1623); ja uznagicze wisse menowaneho pana manžela meho lasku a uprimnost, kteru on ke mne prokazuge (BRATISLAVA 1662 E); tenže (František de Retza) wssudy obrazý Panny Marye dawal wistawiti, aby pomigegjcý pozdrawowali a hodnu cty prokázali (SK 1697) 2. čo (ku) komu urobiť, vykonať niečo v prospech niekoho: Stworyteli, yak welká gest milostiwost twá y dobroťiwost, tú kdyžs skutečne prokázal, welices se wssem zakázal (CC 1655); až posavad nič a žadne miloserdenstvi nam pozustalym obyvatelum od slavnej stolici neprokazuje (POLOMA 17. st LP); prokaž ke mne, Hospodyne, znameni dobrotywostj tweg, dobrodenj Buh Otec prokazal lidskemu pokolenj (CS 18. st) 3. čo na kom, čím dokázať niečo: (Berac) polowicu (rolí) odkupil od bratra sweho Gregusse, yako prokazal gistimi duowodi pred prawem, za summu na mincze vherskey fl osemdesate y ssest (P. ĽUPČA 1600); gestlyze Wassy Milost, moy mili pani, na mne neczo zleho wy a male dice na mne prokaze, budem trpec (B. BYSTRICA 1614); ačkolj nepritele budu se zlobjtj, ačkoly budu y zubamj sskrypety, wssakže nic tuto swu zlostj neprokažy (CS 18. st); prekazovať1 ndk k 1: ktery (ľudia) nad tjm napoli mrtwim telem srdečnu spoluutrpnost prokazowaly (VP 1764); k 2: (svätí obrancovia) milosrdenstwý potrebugjcým prokezugj (!) (SK 1697); (Boh) welike dobrodenj tomuto lidu (izraelskému) prokazoval (CS 18. st); prekázať sa na kom ukázať sa, prejaviť sa na niekom: Wassy Milost, raczite sami wedec, ze zadni czlowek na mne nicz zleho newy, ani bochda se na mne neprokaze (B. BYSTRICA 1614); toto prokazalo se yasňe na Theodorikusowy, kraly ostrogotskem (SK 1697); prekazovať sa ndk proti komu prejavovať sa, preukazovať sa voči niekomu: ufam, že W. Mls. tiess proti mne sa pritelsky bude prekazowatj (D. MIČINÁ 1687)
prekazovať1, prekazovať sa p. prekázať
prekážať ndk 1. čomu byť v ceste, zavadzať niečomu: gestli ale wysoké stromy ze swým stjnem a rozssýrenými panohy zrostu mladssým stromom prekážegu, magu se wytnuti (PH 1770); obsto: prekážjm, zastáwám (GrP 1771); na noc zmi mu (koňovi) nohi winem y okolo wagec tekutcim maslem, abi mu pot neprekažel, nekterj mažj midlem, ale ho sstipe (RG 18. st) 2. komu, čomu (v, na čom) robiť prekážky, brániť, zabraňovať niekomu v niečom: kde zeme poorali Peczenezane lony, to wzdyczky Otrhani Ostraticzane wladli, ani gim w tom zadny nikdy neprzekazal (TRENČÍN 1575); kdi sem u Adama Domaniskeho služil, slobodne sem pasal dobitek w tom wrchu Drienowem a žadni mi neprekažal (V. ZÁLUŽIE 1617-19); oblačno, wjtr a desst prekažj žatwe (NK 1717); -avať frekv k 2: od meg pamaty pany messtyane zahrady maly slobodne aniž pamatam, aby kdy zamkowscžy gym prekažawaly (TRENČÍN 1613)