prekázať [pre-, pro-] dk 1. čo (ku) komu prejaviť, ukázať niečo: tento Ferancz Tarakla lasku ocewsku prokazal swemu pastorkowy a tu pul cztwrtinu gemv wodloval (SLIAČE 1623); ja uznagicze wisse menowaneho pana manžela meho lasku a uprimnost, kteru on ke mne prokazuge (BRATISLAVA 1662 E); tenže (František de Retza) wssudy obrazý Panny Marye dawal wistawiti, aby pomigegjcý pozdrawowali a hodnu cty prokázali (SK 1697) 2. čo (ku) komu urobiť, vykonať niečo v prospech niekoho: Stworyteli, yak welká gest milostiwost twá y dobroťiwost, tú kdyžs skutečne prokázal, welices se wssem zakázal (CC 1655); až posavad nič a žadne miloserdenstvi nam pozustalym obyvatelum od slavnej stolici neprokazuje (POLOMA 17. st LP); prokaž ke mne, Hospodyne, znameni dobrotywostj tweg, dobrodenj Buh Otec prokazal lidskemu pokolenj (CS 18. st) 3. čo na kom, čím dokázať niečo: (Berac) polowicu (rolí) odkupil od bratra sweho Gregusse, yako prokazal gistimi duowodi pred prawem, za summu na mincze vherskey fl osemdesate y ssest (P. ĽUPČA 1600); gestlyze Wassy Milost, moy mili pani, na mne neczo zleho wy a male dice na mne prokaze, budem trpec (B. BYSTRICA 1614); ačkolj nepritele budu se zlobjtj, ačkoly budu y zubamj sskrypety, wssakže nic tuto swu zlostj neprokažy (CS 18. st); prekazovať1 ndk k 1: ktery (ľudia) nad tjm napoli mrtwim telem srdečnu spoluutrpnost prokazowaly (VP 1764); k 2: (svätí obrancovia) milosrdenstwý potrebugjcým prokezugj (!) (SK 1697); (Boh) welike dobrodenj tomuto lidu (izraelskému) prokazoval (CS 18. st); prekázať sa na kom ukázať sa, prejaviť sa na niekom: Wassy Milost, raczite sami wedec, ze zadni czlowek na mne nicz zleho newy, ani bochda se na mne neprokaze (B. BYSTRICA 1614); toto prokazalo se yasňe na Theodorikusowy, kraly ostrogotskem (SK 1697); prekazovať sa ndk proti komu prejavovať sa, preukazovať sa voči niekomu: ufam, že W. Mls. tiess proti mne sa pritelsky bude prekazowatj (D. MIČINÁ 1687)
prekazovať1, prekazovať sa p. prekázať
prekazovať2 p. prekaziť