Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prekrútiť -i dok.

1. prílišným krútením poškodiť; pretočiť: p. pero v hodinkách

2. zámerne vyložiť nesprávne, preinačiť: p. fakty

3. znova nakrútiť: p. filmové scény;

nedok. prekrúcať -a, prekrucovať

prekrúcať ‑a ‑ajú, prekrucovať ‑uje ‑ujú nedok.

prekrútiť, -i, -ia dok. (čo)

1. pretočiť, prevrátiť: p. hriadeľ; Prekrútila oči dohora. (Jégé)

2. nesprávne vyložiť, zmeniť zmysel niečoho, preinačiť, skomoliť: p. fakty; Prekrútil zmysel citátu. (Jes-á) Prekrútil nábožnú pesničku na obyčajnú. (Tomašč.) Ľudia všetko prekrútia. (Fel.);

nedok. prekrúcať, -a, -ajú i prekrucovať, -uje, -ujú

|| prekrúcať sa krútiť sa, vrtieť sa: Ivan sa každú chvíľu všelijako prekrúcal, aby uľavil kolenám. (Šolt.)

prekrucovať nedokonavé sloveso
(ja) prekrucujem VKesa+; (ty) prekrucuješ VKesb+; (on, ona, ono) prekrucuje VKesc+; (my) prekrucujeme VKepa+; (vy) prekrucujete VKepb+; (oni, ony) prekrucujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) prekrucoval VLesam+; (ona) prekrucovala VLesaf+; (ono) prekrucovalo VLesan+; (oni, ony) prekrucovali VLepah+;
(ty) prekrucuj! VMesb+; (my) prekrucujme! VMepa+; (vy) prekrucujte! VMepb+;
(nejako) prekrucujúc VHe+;

prekrucowať