premáhať, premáhať sa p. premôcť, premôcť sa
premôcť, -môže, -môžu, -mohol, -možený dok.
1. (koho, čo) fyzickou silou, mocou poraziť, prekonať, potlačiť; zvíťaziť nad niekým al. niečím: p. nepriateľa; Naši chlapi sa bránili, ale presila ich premohla. (Jégé) Bača je taký silák, že už piatich premohol. (Al.) Najvážnejšia prekážka bola premožená. (Kuk.); pren. Svetlo premohlo tmu. (Hor.) Ospanlivosť premohla i hlad. (Tomašč.) Silný organizmus premohol horúčku. (Urb.)
2. (čo, zried. i koho) nadobudnúť prevahu nad niečím al. niekým, prekonať, zdolať: V ruskom spoločenstve bola perióda, v ktorej bol Puškin pokladaný za niečo prežitého, premoženého. (Vaj.) Vzrušenie premôže neskonalý smútok. (Karv.) Nálada sa stupňovala, ani únava ju nevládala premôcť. (Krno)
3. (čo) vôľou potlačiť, prekonať citové hnutia, ich prejavy: p. hnev, predsudky; p. odpor; p. zvedavosť; p. slzy; p. pohnutie, strach; p. pýchu (Kost.); p. pokušenie (Urb.); p. vzrušenie (Laz.);
4. (koho) (o citoch al. telesných stavoch) celkom sa zmocniť niekoho, podlomiť sily niekoho; ovládnuť, zachvátiť: Radosť premohla hosťa. (Jes-á) Láska ma premohla. (Král.) Zvedavosť ho premohla. (Pláv.) Premohla ju mdloba. (Vans.) Premohli ju driemoty. (Skal.) Kubalíka premohol spánok. (Jil.) Či som sa nechal premôcť pohnutím? (Barč) Evka vykríkla premožená bôľom. (Kuk.) Žena žiaľom premožená, nezbadala ho. (Tim.) Premožená starobou, úplne onemela. (Ondr.)
5. expr. zried. (čo) zvládnuť, zmôcť: Dora vyloží jedlo a premôže aj to. (Heč.);
nedok. premáhať, -a, -ajú
|| premôcť sa vôľou potlačiť, ovládnuť svoje city, ich vonkajšie prejavy al. telesné stavy, opanovať sa, ovládnuť sa: Hryzie peru, aby sa premohla. (Tim.) Treba sa premôcť, neukázať žiaľ a zúfalstvo. (Kuk.) Dievčatko chcelo plakať, no premohlo sa. (Vans.);
nedok. premáhať sa