Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

prepísať -še -šu dok.

1. znova napísať: p. domácu úlohu; p. koncept načisto

2. napísať v inej sústave; transkribovať: p. text do latinky

3. vyjadriť inými umel. prostriedkami: p. román do televíznej podoby

4. prepracovať (význ. 1): p. úvod článku

5. písomne previesť (majetok) na istú osobu: p. dom na deti;

nedok. prepisovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prepísať ‑še ‑šu ‑sal dok.

prepísať -píše -píšu prepíš! -písal -píšuc -písaný -písanie dok.

odpísať 1. napísať podľa predlohy; urobiť druhopis: odpísať článok rukouvypísať (odpísať z niečoho napísaného): vypísať citátprepísať (napísať znova): úlohu musel prepísať tri razyodklepať (odpísať na stroji)

2. p. odpočítať 1


prepísať 1. znova napísať: žiak krasopisne prepísal úlohuodpísať (napísať podľa predlohy): návod na použitie si odpíšempreklepať (prepísať na stroji): preklepať článok trojmoexpr.: preklepkaťpreťukať (na stroji): pomaly si príspevok preklepkám, preťukám sámpoprepisovať (viac vecí)

2. napísať v inej sústave; pren. vyjadriť ináč • odb. transkribovať: dobre prepisuje, transkribuje stenografický záznam; fonetické prepisovanie, transkribovanie ľudovej piesneodb. transliterovať (prepísať z jednej abecednej sústavy do druhej každé písmeno osobitne): zápis v azbuke transliterovať do latinky; pren. poviedku prepísať, transkribovať do filmovej podoby

3. znova, inak spracovať (obyč. písaný text) • prepracovaťprerobiť: poviedku autor niekoľko ráz prepísal, prepracoval, prerobilopraviťzmeniť: niektoré časti článku treba ešte opraviť, zmeniť

4. urobiť prevod majetku • previesť: prepísať, previesť dom na detipoprepisovať (postupne, na viaceré osoby)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prepísať, -še, -šu dok.

1. (čo, čo čím) znovu napísať: p. úlohu krasopisne; p. niečo na čisto; Potom list prepíše atramantom na pekný papier. (Fr. Kráľ) Prepísal v koncepte obežníka niekoľko slov. (Jil.)

2. (čo, čo do čoho) odpísať písaný text do inej abecedy, iného pravopisu, iného jazyka: (Je to) v úplnom znení prepísané. (Škult.); p. starú pamiatku; p. text do latinky; Charakteristiky hlavných osôb sú nielen podobné, ale priamo prepísané, odkopírované (Fel.) odpísané. Štúrovo dielo do češtiny prepísal Ján Kalinčiak (Mráz) preložil; p. dielo do filmovej reči transponovať, pretlmočiť;

3. práv. (čo; čo na čo, na koho) písomne previesť majetok na iného v pozemkovej knihe: Najsamprv som bol u fiškála, dal som prepísať osminu jutra. (Stod.) (Majetok) prepísaný v úradných knihách na jeho meno. (Jil.) Grunt je na moje meno prepísaný. (Urbk.) Musí dať polovicu poľa na mňa prepísať. (Tim.) Obec prepíše spolku záhradu. (Heč.) Synovi polovicu zeme prepísali. (Tat.)

4. admin. (čo čím) napísať niečo cez niečo: p. kolok jedným riadkom; p. kolok dátumom;

nedok. prepisovať, -uje, -ujú

prepísať, čes prepsať dk
1. čo znova napísať, odpísať niečo: dole niže se slowo od slowa prepsalo (P. ĽUPČA 1597); informatiu, kteru ste odeslaly, ay to memoriale, ktere ste odeslaly, som prepisal (BRATISLAVA 1607); tak myslym, aby ten inventar Repka skoreg na čisto prepisal (DUBNICA n. V. 1722) bez chýb; sebrali se asy osmy muži, ktery sobe tuto knihu skrze rectora aneb skrze zpusobneho žacka prepsati dali (RPo 1790)
2. čo písomne nariadiť, prikázať, predpísať niečo: tatík kázal, bi poslúchala, raddu nasledowala a čo prepísse, užíwala (BR 1785); Kristus prikazugíce, abi sme sa společne miluwali, spúsob toho prepísal; k gég (vrchnosti) wláde patrí, abi prepísala, kterak má biti gakekoliw mestské gednáňj čiňené (BN 1790; 1796)
3. spísať, zapísať: aby buducne wedely, která ze stránok czo ma wimjenati, tež mezi sebu dokonaly a nize psanym poradkem sporadaly a pro lepssy wedomost toho wsseho y propsati daly (BYSTRIČKA 1695); -ovať ndk k 1: Holczowei muzowy sem dal, czo privigilli prepisowal, za praczu geho den 10 (ZVOLEN 1635); describo: prepisugi (WU 1750); transcribo: prepjsugem (KS 1763); k 2: cysar wysoke učenj ustanowuge, reguly prepisuge (KrP 1760); neprepisuge se, z ktereg strany hor rubánj má se začati (PH 1770)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu