prerušiť, -í, -ia dok.
1. (čo) na istý čas al. natrvalo prestať niečo robiť, vykonávať; urobiť v niečom prestávku: p. prácu, hru, službu; p. čítanie, rokovanie; p. rozhlasové vysielanie; p. dopravu; robiť niečo (napr. písať, učiť sa) bez prerušenia; p. dodávku elektrického prúdu; p. reč prestať hovoriť; p. šachovú partiu; p. štúdia;
2. (čo) pretrhnúť al. inak porušiť; zastaviť priebeh niečoho: p. kábel, telefonické vedenie, potrubie; (umelé) prerušenie tehotenstva;
3. (čo) pretrhnúť, preťať, prervať: Zaúpenie prerušené plačom. (Zúb.); p. tichosť (Škult.); p. ticho; Lyžiari nám prerušili rozprávku. (Bedn.); prerušené spojenie s domovom (Urb.); p. telefonický rozhovor; Prerušili nás a odvtedy nemôžeme dostať spojenie. (Urb.) Cvengot zvončeka prerušil mu myšlienky (Čaj.) pretrhol; p. s niekým styky, priateľstvo, pomer; prerušenie zhody (Jégé);
4. (koho, koho v čom) vyrušiť v reči, skočiť niekomu do reči: Prepáč, že som ťa tak nevhodne prerušil. (Tat.) V rozhovore preruší nás hrmotný chlapík. (Fab.) Nesmiem ho prerušiť, musím ho nechať dohovoriť. (Fr. Kráľ);
nedok. prerušovať, -uje, -ujú
|| prerušiť sa
1. prestať fungovať, pretrhnúť sa: vysielanie sa prerušilo, spojenie (napr. telefonické) sa prerušilo;
2. zried. prestať hovoriť, zastaviť sa v reči: Prerušila sa v reči. (Taj.) Nedospievala ani prvú slohu, keď sa prerušila a podišla k ohnisku. (Zúb.);
nedok. prerušovať sa