prevážiť -i dok.
1. znova odvážiť: p. tovar
2. pri vážení stratiť: p. pri predaji
3. nadobudnúť prevahu, prevládnuť: cit p-l nad rozumom
4. vychýliť z rovnováhy: p. brvno;
nedok. prevažovať
// prevážiť sa vychýliť sa z rovnováhy: člnok sa p-l;
nedok. prevažovať sa
panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislava • kraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriť • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý čas • expr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokov • kniž. zastar. vládať
2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuť • byť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplína • jestvovať • existovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situácia • prevládať • prevažovať • dominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy
prevažovať byť početnejší • mať prevahu • byť v prevahe • prevládať: v triede prevažovali, mali prevahu dievčence; v hore majú prevahu, sú v prevahe, prevládajú buky • kniž.: panovať • kraľovať (byť všeobecne rozšírený): v rodine panovali židovské zvyky • dominovať: v súťaži dominovala šikovnosť nad silou
víťaziť 1. dosahovať víťazstvo • viesť • mať prevahu • triumfovať: športovci víťazia, vedú v súťaži; má prevahu, triumfuje nad protivníkom
2. nadobúdať prevahu • prevažovať • prevládať: dobro víťazí nad zlom, cit prevláda nad rozumom
vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Terézia • kraľovať • cárovať • hovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzene • kniž. tróniť • kniž. zastar.: vojvodiť • vládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmi • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)
2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokoj • dominovať • mať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silou • prevládať • prevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názor • byť • existovať • vyskytovať sa • rozprestierať sa • rozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy
3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcom • ovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik
4. p. vlastniť
prevážiť, -i, -ia dok.
1. (čo) znova, ešte raz zvážiť, zistiť váhu: p. ovocie, zemiaky, múku;
2. (čo) prevýšiť váhou: Zlato krásu nepreváži. (Sládk.); pren. Ideologické prehĺbenie nemohlo byť také, aby prevážilo vplyv strany nepriateľskej (Chorv.) prevýšilo jej vplyv.
3. navážiť viac: Kto nedoloží, nepreváži. (Ráz.)
4. (čo, koho) vychýliť väčšou váhou na jednu stranu; vychýliť z rovnovážnej polohy: p. brvno; Tak ma prevážil — a s batohom som sa prevrátila. (Tim.);
nedok. prevažovať1, -uje, -ujú
|| prevážiť sa vychýliť sa z rovnovážnej polohy, nakloniť sa, navážiť sa;
prevažovať1, prevažovať sa p. prevážiť, prevážiť sa
prevažovať2, -uje, -ujú ned. (nad čím i bezpredm.) byť početnejší, byť v prevahe, mať prevahu: Prevažovali ženy a deti. (Zúb.)