Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
priadavať p. priasť
priadka, -y, -dok ž.
1. žena, ktorá pradie;
2. nočný motýľ pestovaný pre zámotky, z ktorých sa vyrábajú hodvábne nite; zool. p. morušová (Bombyx mori)
priadky, -dok ž. pomn. v starších časoch spoločné pradenie počas zimných večerov na dedine: chodiť na p.; byť na p-ach
priasť, pradie, pradú nedok.
1. (čo i bezpredm.) vyrábať nite (napr. z ľanu, konopí): ženy, dievky pradú; p. ľan, konope, kúdeľ, niť; p. z praslice; p. na vreteno; p. na kolovrátku; v pradiarni pradú na strojoch; pren. pavúk pradie robí pavučiny; bás. Slniečko pradie nám zlaté nite (Bend.) svieti.
2. (o mačke) vydáva zvuk ako kolovrat pri pradení: mačka, kocúr pradie;
opak. priadavať, -a, -ajú;
dok. k 1 upriasť
pri predl. so 6. p. vyjadruje
1. miestnu blízkosť (k veciam i k osobám): V pitvoríku počuť kroky, pri dverách sa zastavili. (Kuk.) Sedí pri obloku a vyšíva. (Ráz.) Topole pri cestách zvedavo sa vytiahli do výšky. (Urb.) Pri kartárke je báb, že by medzi nimi myš neprešla. (Jil.)
● hovor. sedieť mamke pri sukni nechodiť z domu; hlava pri hlave veľa ľudí;
2. spoločenstvo, spojitosť: Kamarát býval pri otcovi (Taj.) s otcom. Ešte i tí niekoľkí, ktorí boli pri Rákocim, po jednom odskakujú od neho. (Jégé) Nemám pri sebe peniaze (Fel.) so sebou. (Anča) mysľou je pri Janovi (Tim.) je v mysli s ním. Krpce plátať by sa i pri otcovi naučil. (Kuk.)
3. účelovú spojitosť: Niekto musí byť aj pri koňoch. (Švant.) Zostaneš u nás pomáhať pri ovciach. (Ondr.)
4. kraj. časovú blízkosť pred niečím: pri nedeli (Tim.) pred nedeľou (v sobotu podvečer);
5. vzťah súčasnosti deja: Druhá šarvátka bola pri sadaní. (Kuk.) Pri tých spomienkach pretrel si Adam Hlavaj spakruky čelo. (Urb.) Nebolo tej ruky, aby sa nebola vyhodila pri divom ujúkaní. (Jil.)
6. stav niekoho, niečoho: byť pri (dobrom) rozume, pri pamäti, pri sebe, pri vedomí, pri (dobrom) zdraví; pri sile; udržať, zachovať niekoho pri živote; ostane všetko pri starom nič sa nezmení;
7. vonkajšie okolnosti, zreteľ, vzťah, pomer a i.: Farba pri pive nerozhoduje veľmi. (Kuk.) To je ani nie pekne pri dievčati. (Tim.) Pri kroji žien bieloruských zdalo sa mu, že sa podobá kroju žien čičmianskych. (Krčm.) Zalúčime také chotáre, ktoré vydajú lepší výnos pri živočíšnej výrobe. (Pláv.)
8. podmienku: Pri vytrvanlivosti im (koňom) človek navykne. (Taj.) Pri dobrej chove bude z Pejka dobrý koník. (Ondr.)
9. prípustku (najmä v spojeniach i pri, aj pri, ani pri): Pri najlepšej vôli nemôžem teraz tie peniaze poslať. (Jégé) Pri všetkej pozornosti vždy pomimo sadne. (Šolt.) I pri suchote v košiari bolo blato. (Kuk.) Nezabúda na podrobnosti ani pri veľkých prácach a starostiach. (Kuk.)
10. príčinu: Až nás pichlo v žalúdku pri toľkej cifre. (Heč.) Prieči sa pri každej malej veci. (Kuk.)
11. sprievodnú okolnosť: pri tej príležitosti, pri príležitosti osláv ap.; Rozídeme sa pri poriadku. (Šolt.) Nech sa aspoň pri pokoji najem. (Tim.) Sedí pri pive. (Jes.); tancovali pri gramofóne (Jégé) pri hudbe z gramofónu
pri- slovesná predpona vyjadruje
1. neúplné, čiastočné vykonanie, neúplný priebeh nejakého deja, malú mieru deja: prichytiť, pritvoriť, privrieť, primknúť dvere, prižmúriť oči;
2. priblíženie, preniknutie k určitej hranici v priestore: pribehnúť, pricupkať, pridrobčiť, prihrmieť, pripochodovať, pritancovať; prihnať sa, privaliť sa; priniesť, priviesť, priviezť, prigúľať, priváľať; prilákať, prilúdiť, privábiť;
3. pripojenie, pridruženie, pridanie k niekomu, k niečomu, spojenie niečoho s niečím: pripojiť (sa), pridružiť (sa), primknúť sa, pričleniť, privteliť; pribiť, prihlobiť, priklincovať, pripichnúť, prišpendliť, prikovať, prikuť; prikrútiť, priviazať, prišiť, prilepiť, primontovať;
4. pritisnutie, pritlačenie: pridláviť, prigniaviť, pripučiť, prišliapnuť, pritisnúť, pritlačiť;
5. dodatočné urobenie niečoho a pripojenie k niečomu už jestvujúcemu, doplnenie, zveľadenie, zväčšenie niečoho niečím: pribájiť, pribásniť, pribudovať, prikomponovať, prikúpiť, primaľovať, primiesiť, primlieť, primyslieť si, pripísať, priplatiť, prisypať, pritkať;
6. smerovanie deja na predmet: prihovoriť sa, prisvedčiť, prikývnuť, pritakať niekomu; prináležať, prislúchať, pripadnúť niekomu; prinútiť, priprieť, prisiliť niekoho na niečo, do niečoho, k niečomu;
7. pokrytie povrchu dačoho, zásah povrchu predmetu: prihrnúť uhlíky popolom, prikryť dieťa perinou
starý, 2. st. starší príd.
1. majúci mnoho rokov, vysoký vek (op. mladý): s. človek, s-á žena; starší pán, staršia pani o ľuďoch pokročilého veku; s. kôň, s. strom, s-á hora; s. otec otec matky al. otca; s-á matka matka matky al. otca; s-í rodičia rodičia niektorého z rodičov; s. ako svet veľmi
● mladý-starý, mladí-starí, mladé-staré všetci ľudia bez rozdielu veku; mladý môže, starý musí (porek.) t. j. zomrieť; starý, ale jarý (úsl.) o staršom, ale sviežom človeku; mladý na roky, s. na rozum o rozumove vyspelom dieťati, mladom človekovi; hovor. iron. s. kocúr o záletnom mužovi;
2. vlastný človeku (zried. i živočíchovi) vysokého veku, prezrádzajúci starca, starecký: s-é oči, s. zrak, s. hlas, s. krok, s-é nohy
● na s-é kolená, na s-é dni v starobe;
3. majúci relatívne väčší počet rokov: najstarší syn; Slečny neboli ani také staré. (Jégé) Emila sa vedľa neho necíti starou. (Laz.) Pre Ernu bol manžel starý. (Jaš.); s-á dievka, s-á panna slobodná staršia žena; s. mládenec slobodný starší muž; zostať s-ou dievkou nevydať sa; zostať s-ým mládencom neoženiť sa
● je na to už s. nie je vhodné, aby to robil;
spodst. starý, -ého m. a) expr. fam. manžel: môj s.; b) niž. hovor. nadriadený, vedúci, riaditeľ: Som rád, že ťa dal starý do kuchyne. (Zúb.);
stará, -ej ž. expr. fam. manželka: Moja stará kričí, akoby ju párali. (Min.)
4. majúci istý počet rokov: tri roky s. chlapec, päťdesiat rokov s. strom;
5. existujúci istú dobu, nie čerstvý (op. nový): s. sneh, s-á slama, s-é zemiaky, s-á fazuľa, s. chlieb; s-é hnevy (Tat.); s-é nezhody (Žáry); s-é rodinné nezrovnalosti (Hviezd.);
6. pochádzajúci z minulosti, dávno vzniknutý, dávno trvajúci, dávny (op. nový): s. hrad, s-é mesto, s-á rodina, s. rod, s-é pokolenie; s. zvyk, s-é priateľstvo; s. známy;
geogr. v miestnych al. iných zemepisných názvoch: Spišská Stará Ves, Starý Smokovec, Stará Turá; zastar. Starý svet pomenovanie Európy z hľadiska Američanov; bibl. Starý zákon prvá časť biblie
● poznať niekoho, niečo ako s. peniaz veľmi dobre; s-á láska nehrdzavie (prísl.) trvá stále, nikdy neprestáva; hovor. expr. stojí to za starú belu nie je to nič hodné;
7. dávnoveký, staroveký, dávny: s-é časy; s-í Slovania, s-í Gréci; s-á pravda; s-é obchodné cesty (Jil.);
8. predošlý, bývalý, niekdajší (op. nový): s. spoločenský poriadok; Niekde nás len zavezú, a to iste bude naše staré miesto. (Tomašč.); s. rok ktorý uplynul, minulý;
9. opotrebovaný, dlho používaný, nenový (op. nový): s-é šaty, s-é topánky, s-á trať;
10. odložený, nepotrebný: s-é papiere, s-é železo
● hovor. hádzať niečo do s-ého železa pokladať to za nepotrebné;
11. zastaraný, nepoužívaný (op. nový): s-á móda, šaty s-ého strihu;
12. obvyklý, normálny: položiť niečo na s-é miesto; Nepriberal sa do starej roboty. (Švant.)
● Všetko prišlo do starých koľají vrátilo sa do pôvodného stavu.
13. dávno známy, otrepaný: s. história
● hovor. s-á pesnička známa vec;
14. dávno niečo konajúci, skúsený: s. odborník. s. komunista; slang. s. mazák (Sev.) vojak a) väzeň, ktorý už má vo svojom prostredí isté skúsenosti;
po starom i pri starom ako kedysi, ako predtým, ako dosiaľ: žiť, pracovať po s.; všetko ide po s.; všetko ostane pri s.;
staro prísl. k 1: vyzerať s.