priamo
I. prísl.
1. bez okľúk, rovno určitým smerom: ísť priamo do školy; postupovať priamo dopredu, útočiť, urobiť útok p. na niekoho; p. do chrbta; padnúť p. na niečo, do niečoho; vbehnúť niekomu p. do rúk, do náručia; hľadieť, pozrieť sa, prizrieť sa niekomu p. do tváre, do očí; zdvihnúť niečo p. dohora;
2. vzpriamene: držať sa, chodiť, stáť p. (ako svieca);
3. bezprostredne, bez sprostredkovania: dostať niečo p. od niekoho; obrátiť sa p. na niekoho, p. na ministerstvo, byť zodpovedný p. niekomu, byť p. spätý, spojený s niekým, s niečím; cestovať, letieť p. do Prahy bez prestupovania; kupovať p. od výrobcu, predávať p. spotrebiteľovi; bývať p. na pracovisku; písať, diktovať niečo p. do stroja bez konceptu; poznávať prírodu p.; chytiť niečo p. rukou bez nástroja; vyberať dane, poplatky p.; niečo sa deje, dialo, stalo, odohráva, odohralo p. pred očami niekoho; niečo s niečím p. súvisí, niečo od niečoho p. závisí, niečo vyplýva p. z niečoho; mat. p. úmerná veličina;
4. otvorene, úprimne, bez okolkov: hovoriť, povedať niečo p., odpovedať p.;
II. čast. zdôrazňuje význam slova al. výrazu, pred ktorým stojí; priam: Zuza, zjavu priamo elegantného (Čaj.); pokladať si niečo p. za povinnosť; ubehnúť, utiecť niekomu p. spred nosa z bezprostrednej blízkosti; ľudia si podávajú kľučku p. z ruky do ruky vchádzajú a vychádzajú jeden za druhým; vziať niekomu niečo (slová) p. z úst povedať to isté, čo iný chcel