Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská un

priateľ -a mn. -ia m.

1. kto si s niekým dobre rozumie a žičí mu; kamarát, druh: starý, verný p., p. zo školských čias;

pren. kniha je najlepší p.

2. prívrženec, priaznivec, podporovateľ, stúpenec: p. hudby

3. dôverné oslovenie: vážení p-ia, milý p.

v núdzi poznáš p-a;

priateľka -y -liek ž.;

priateľko -a m. zdrob. expr.


priateľský príd.

1. týkajúci sa priateľa, priateľstva: p-á dohoda, p. štát; p. zápas kt. nie je súčasťou šport. súťaže

2. bežný medzi priateľmi, kamarátsky: p-é vzťahy; p-á rada, pomoc

3. prívetivý, srdečný, úprimný: p. rozhovor, p. úsmev;

priateľsky prísl.;

priateľskosť -i ž.


priateľstvo -a s. vzťah, aký je medzi priateľmi: úprimné p.; Spoločnosť slovensko-francúzskeho p-a; nadviazať p. s niekým

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
priateľ ‑a mn. ‑ia m.; priateľka ‑y ‑liek ž.; priateľko ‑a mn. ‑ovia m.
priateľský; priateľsky prísl.; priateľskosť ‑i ž.
priateľstvo ‑a s.

priateľka -ky -liek ž.


priateľko -ka pl. N -kovia m. zdrob.


priateľ -ľa V priateľu (oslovenie s príznakom familiárnosti al. dôvernosti) pl. N -lia G -ľov m.


priateľskosť -ti ž.


priateľský -ká -ké 2. st. -kejší príd.


priateľsky 2. st. -kejšie prísl.


priateľstvo -va -tiev s.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-a/33030920±127847 1.51: substantíva m. živ. G+A sg. 1413221→1403726
+13878
−13065
človeka/62867 boha/34227 otca/29957±701 pána/26633→26754
+48
−49
muža/24616 prezidenta/20423 syna/20379 Jána/17000 Ježiša/16385 kráľa/14667 Krista/13735 Petra/13131 ducha/12874±1168 ministra/12331 riaditeľa/10831 Jozefa/9888 autora/9874 trénera/9793 Pavla/9730→9729
+1
−0
manžela/8874 brata/8763 súpera/8464 pacienta/8448 koňa/8297 psa/7889 chlapca/7436 lekára/7286 premiéra/7180 Martina/7463→7033
+1464
−1597
šéfa/6520 priateľa/6334 učiteľa/6213 (5858/935528)

-eľa/222488±39 2.65: substantíva m. živ. G+A sg. 80011→80138
+22
−39
riaditeľa/10831 priateľa/6334 učiteľa/6213 čitateľa/5367→5494
+22
−39
majiteľa/3601 nepriateľa/3217 spisovateľa/3169 veliteľa/2746 zamestnávateľa/2211 spotrebiteľa/1870 páchateľa/1817 podnikateľa/1786 obyvateľa/1646 dodávateľa/1627 predstaviteľa/1516 zakladateľa/1421 činiteľa/981 (217/23658)

-eľ/169960±484 2.38: substantíva m. živ. N sg. 125757→126374
+131
−289
riadit/23559 priat/9894 učit/9093 spisovat/7825 majit/7107 velit/5609 čitat/4917→5295
+0
−53
podnikat/3912 predstavit/3222 zamestnávat/2887 páchat/2831 vyšetrovat/2513 nepriat/2417 zakladat/2019 (235/38191)

-ka/1580713±3610 1.67: substantíva ž. N sg. 678964→676579
+997
−905
matka/28954 otázka/23740 láska/23669→23673
+1
−2
manželka/13191 banka/11548→11620
+0
−10
myšlienka/9632 politika/9018 ruka/8959 výška/7201 tabuľka/6640 republika/6339 ponuka/5775 autorka/5720 ekonomika/5433 riaditeľka/5093 jednotka/4122 kritika/4020 zbierka/4000 dĺžka/3790 technika/3787 poznámka/3787 rieka/3744 spomienka/3559 Veronika/3554 stránka/3522 učiteľka/3311 vďaka/3308 rozprávka/3273 Monika/3192 mačka/3152 mamička/3115 Lenka/3018 priateľka/3015 búrka/2957 problematika/2791 (4417/436573)

-ľa/602255±139 2.32: substantíva m. živ. G+A sg. 97881→98008
+22
−39
kráľa/14667 riaditeľa/10831 priateľa/6334 učiteľa/6213 čitateľa/5367→5494
+22
−39
majiteľa/3601 nepriateľa/3217 spisovateľa/3169 veliteľa/2746 zamestnávateľa/2211 spotrebiteľa/1870 páchateľa/1817 podnikateľa/1786 obyvateľa/1646 dodávateľa/1627 predstaviteľa/1516 zakladateľa/1421 (244/27842)

/386868±4378 2.32: substantíva m. živ. N sg. 147488→148181
+1096
−1265
riaditeľ/23559 kráľ/17449→18772
+460
−488
priateľ/9894 učiteľ/9093 spisovateľ/7825 majiteľ/7107 veliteľ/5609 čitateľ/4917→5295
+0
−53
podnikateľ/3912 predstaviteľ/3222 zamestnávateľ/2887 páchateľ/2831 vyšetrovateľ/2513 nepriateľ/2417 zakladateľ/2019 (254/41226)

-teľa/81904±39 2.67: substantíva m. živ. G+A sg. 79611→79738
+22
−39
riaditeľa/10831 priateľa/6334 učiteľa/6213 čitateľa/5367→5494
+22
−39
majiteľa/3601 nepriateľa/3217 spisovateľa/3169 veliteľa/2746 zamestnávateľa/2211 spotrebiteľa/1870 páchateľa/1817 podnikateľa/1786 obyvateľa/1646 dodávateľa/1627 predstaviteľa/1516 zakladateľa/1421 činiteľa/981 (212/23258)

-teľ/134523±244 2.48: substantíva m. živ. N sg. 124396→124735
+40
−188
riaditeľ/23559 priateľ/9894 učiteľ/9093 spisovateľ/7825 majiteľ/7107 veliteľ/5609 čitateľ/4917→5295
+0
−53
podnikateľ/3912 predstaviteľ/3222 zamestnávateľ/2887 páchateľ/2831 vyšetrovateľ/2513 nepriateľ/2417 zakladateľ/2019 (219/36552)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


milá žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnému mužovi • hovor. frajerka: z vojny písať milej, frajerkepriateľkadievča (zdôrazňuje mladosť, bezzáväzkovosť) • hovor. baba: prišiel aj so svojou babouhovor. svojazastar.: ľúbenicaľubicasubšt. kočka

porov. aj milenka


milenec muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k vydatej žene • hovor. frajer: milenec, frajer ju bohato obdarúvapriateľ (zjemňujúco) • expr.: fešákštramákzastar. galánkniž. amantsubšt. šamster


milenka žena v ľúbostnom vzťahu obyč. k ženatému mužovi • hovor. frajerkapriateľka (zjemňujúco): už rok má priateľkukniž. zried.: milostnicamilenica: mať milostnicukurtizána (v minulosti mimomanželská družka vysokopostavených osôb): kráľove milenky, kurtizány


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


priateliť sa byť v priateľskom vzťahu • kamarátiť sa: chlapci sa priatelia, kamarátia od detstvaexpr.: bratať sazried. bratiť sa (obyč. o skupinách ľudí): znepriatelené tábory sa začali brataťhovor. expr., obyč. pejor.: priateľkovať sabratkovať sabračekovať sa (dôverne sa priateliť obyč. s istým zámerom): priateľkujú sa, bračekujú sa s pánom ministromhovor. expr.: rodinkovať sarodinkáriť sa (udržiavať priateľské, rodinné styky): od tej chvíle sa začali rodinkovať; rodinkárenie v politických kruhochexpr., obyč. pejor. piecťhovor., obyč. pejor. paktovať (uzatvárať priateľstvo s cieľom spolupráce; uzatvárať spojenie obyč. proti niekomu; byť v ľúbostnom vzťahu): najnovšie paktuje s podnikateľskými vrstvami; rozchýrilo sa, že spolu paktujú, pečúexpr. ráčiť sa: susedky sa veľmi ráčiahovor., obyč. pejor.: kmotriť sakmotríčkovať sazried. sestriť sa (spolčovať sa v rodinných al. výhodných zväzkoch) • subšt. kamošiť sa • pejor. zastaráv. súdruženkovať sa (priateliť sa na základe príslušnosti ku komunistickej strane)


priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarátdruh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejdesvoji (mn. č.): žiť medzi svojimizastar.: tovarišsúdruhdrusahovor. expr.: pajtášpusipajtášfam. kmotorhovor.: bratbratecbraček (v oslovení): bratec môj (Vajanský)subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte semsubšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni

2. p. stúpenec


stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokraciezástanca: bol zástancom nenásilných riešenínasledovateľnasledovníkpokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľovžiak: Metodovi žiaciodchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúravyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamuškola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova školapriaznivec: priaznivci hokejapriateľ: priateľ hudbypodporovateľ: podporovateľ umeniapren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochyfanúšikexpr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovanaexpr. kmotorzastar. straník (Jesenská)mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

priateľ, -a, mn. č. -lia m.

1. človek, s ktorým nás spája vzájomná dôvera, náklonnosť; druh, kamarát: dávny, dobrý, dôverný, úprimný p.; starý p. po dlhé roky; nerozluční, verní p-ia; p. z detstva, zo školských čias, z vojny; p-ia na život a na smrť verní; v kruhu p-ov; mať, nájsť, nemať p-a; V núdzi poznáš priateľa. (prísl.) Priatelia buďme, dlhy si plaťme. (prísl.);

pren. i o zvieratách a o knihe: štvornohí p-ia zvieratá žijúce s človekom; operení p-ia vtáci; pes je dobrý p., kniha je verný (najlepší) p.;

2. človek zaujímajúci sa o niečo, priaznivo naklonený niečomu, priaznivec: p. nášho národa, p. ľudu; p. hudby, šachu, p. dobrého vína kto rád pije dobré víno; p-ia prírody milovníci; Združenie rodičov a p-ov školy; vážení, milí, drahí p-ia, p. milý p., p-u oslovenia

hovor. p. i nepriateľ každý človek;

priateľka, -y, -liek, zastar. i priateľkyňa, -ne, -kýň ž.;

priateľko, -a, mn. č. -ovia m. hypok. obyč. v oslovení


priateľský, 2. st. -ejší príd.

1. týkajúci sa priateľov, priateľstva: p-é posedenie, stretnutie; p-é zväzky, vzťahy, styky; p-á dohoda, zmluva;

2. priaznivo niekomu naklonený, prejavujúci priateľstvo; spojenecký: p. štát, p-é vojsko, loďstvo

podať niekomu p-ú ruku poskytnúť mu pomoc;

3. urobený tak ako priateľovi, tak ako medzi priateľmi: p-á rada; šport. p. zápas nie majstrovský;

4. vľúdny, prívetivý, srdečný: p. rozhovor, p. tón, p. úsmev, p-é slová;

priateľsky prísl.

1. ako priateľovi, ako medzi priateľmi: p. podať, potriasť ruku; zmieriť sa, vyrovnať sa (po) p.; objímať sa p.;

2. v priateľstve, bez zlých úmyslov: p. upozorniť niekoho na niečo;

3. prívetivo, vľúdne, srdečne: usmievať sa, zhovárať sa s niekým p.; p. sa správať voči niekomu; p. zaobchodiť s ľuďmi;

priateľskosť, -ti ž.


priateľstvo, -a, -tiev str.

1. priateľský vzťah: dávne, dôverné, opravdivé, úprimné, večné, verné p.; nadviazať, pestovať, udržovať, upevniť, utužiť, naštrbiť, pretrhnúť, roztrhnúť, obnoviť p. s niekým; získať si p. niekoho; podať si ruky na znak p-a zmieriť sa:

2. polit. mierové a priateľské vzťahy medzi národmi, krajinami, štátmi; priateľské spolunažívanie: boj za p. medzi národmi, krajinami, štátmi; p. medzi SSSR a ČSSR; zmluva o p-e a spojenectve; p. a spolupráca národov SSS; p. zbraní vojenské spojenectvo

priateľ [-ia-, iä-, -ă-, -á-, -í-] m
1. človek, s ktorým nás spája vzájomná dôvera, náklonnosť, druh: przyatele; przyately (VE 14. st); jestli nam priatelom a rodovi ich za nich nepolozite czeteri sta zolotich (BARDEJOV 1493 DSJ); urozeny pani a pretele mylly (TURIEC 1559 DSJ); abichme bližnim, budto pritelom, budto nepritelom netoliko statkem služily a gich napomahaly, ale take y ziwot za nich pokladaly (TC 1631); kdo w statku opliwa, priteluw dost miwa (BV 1652); amicus: prátel, prytel; fidus amicus: dúwerny prjtel; falsi amici: barewny prjtelé (KS 1763)
L. advocator: práwny prjtel (KS 1763) právny zástupca
2. blízky al. vzdialenejší pokrvný príbuzný: Petrass nas prosil, zebichme gemv daly den na porazenje k swey newiestie a k swim przietelom (ŽK 1454); aby Jan Mazurka ani potomcy geho, ani ktery s priatelow tie zeme a luky napotomne nemohli vžiwati (P. ĽUPČA 1579); žadny s Balažowych Ssendliarowych blisky ani daleky pritel (sa) nenahazel (JELŠAVA 1597); dokonani stalo se mezi znutranapsanimi pritelmi, totissto Michaelom a Samuelom Jurssicem s timto spusobem, že mlači brat, totissto Samuel prial na sebe, že bude platiti za pohreb matkin (KRUPINA 1681); tre wlasny krwny pritele a bratri (SOLOŠNICA 1718); agnati: krwny prjtele a pribúzny po matce a po otcu (KS 1763)
L. duchovný, kresťanský p., p. v Kristu kresťan, veriaci: to rozumieti mass, můg mili krestianski dobri pritely (TC 1631); negmilegssy krestiansky czloweče a pritely w Panu Kristu (AgS 1708); bratrj w prawde se vtjkagu k duchownjm prátelom (PrV 1767); -kyňa ž
1. k 1: Wassy Oppatrnosty prytelkyne (BLATNICA 1587); Gey Milost pani gest dobra prytelkyne panu Iliasshazymu (TURIE 1607); ga uboha pracelkina a take slusobkina (LÚČKA 1639);
x. pren modlitba dobrej smrti gest pritelkine welika (SK 1697)
L. pritelkino w Kristu Panu (AgS 1708) veriaca
2. milenka: pekná sy, prjtelko má, lahodná a krásná (KB 1757); amica: prjtelkyna, fragjrka, naložnica (KS 1763); mládenecz z tuto pritelkiny swú noczy nestidaté tráwyl (PeP 1770)
3. príbuzná: ktery czlowiek wedle prawa swuog ziwot ztratí, geho blizssi przitelkynie wezme geho erb (ŽK 1473); ktere wecy prigawsse pokrwna priatelkina Katrussa, spolu i s ginimy pokrwnimi pritelmi se rozdelili (KRUPINA 1684); ona krewnu pritelkinu swogu pozdrawila (MS 1749); neni si ani sestra ani zadna pratelkina (PRIEVIDZA 1789); -ský príd k 1: radssy bich s wami prziatelsky a susedsky bil nezly w hnyewie (PLAVEČ 1453); bratrstwa pocztywost obecznj a pratelske milowany att zachowa (CA 1579); čarodegnice pod zamislem prjtelskeho nawsstjwenj k nemocnemu prigde (HT 1760); k 2: i un s niu uskoczyl przez praczelsky woly do Boksy tam se s niu zdawal (POĽANOVCE 1584) bez súhlasu príbuzných; (Podmanický) kupil na irek priatelsku gednu winicu (BÁTOVCE 1628); cognatus: prjtélsky, pratélsky (KS 1763); Ondrej Poničan stawil (laz) prátelskim práwem (OČOVÁ 1784) tak že ho vymeniť môže iba niekto z príbuzenstva; -sky prísl k 1: prosime Wassy Oppatrnost pratelsky a ponyzene (MOŠOVCE 1569); prytelsky a susedsky y slussbow mogow kczem poslussny bytty (ŠÁŠOV 1579); z čeledj zamecku towaryzsky a prytelsky nakladatj a žiti chcy (LIETAVA 1620); k 2: Jan a Sstephan Gardoss mezi sebu z dobre wuole a przatelsky vmluwili, že Jan ten duom Sstephanowi dawa a postupuge mocznie (ŽK 1479); oni medzi sebow dobrowolne y pritelsky a tak jako bratr sestrow narownanj včinili (P. ĽUPČA 1596); po p-y; po p-u prísl výraz k 1: nechod do Presspurku, ya tobe raddu dawam a wystryham tebe po prytelsky (LAMAČ 1665); amice: po prátelsky, po prátelsku (KS 1763); k 2: y ostatnye weczy mezi seba po pryatelsky rozdelime (KOŠŤANY n. T. 1674); familialiter: po pratelsky (KS 1763); -ček m dem expr k 1: amiculus: prátelček, prytélček (KS 1763)


priateľotelesnosť [prí-] ž krvismilstvo: krwosprzňeňj aneb prítelotelesnosť powedáme to, kdiž prítel s prítelkiňú w zakázaném stupňi smilský skutek wikonáwagú (BN 1796)


priateľstvo [-ia-, -iä-, -á-, -í-; -o, -í] s
1. priateľský vzťah, náklonnosť: kdyz by smluwa se stala mezy dwiema od lidi a zgednali by przytelstwie a pomierzyli gich (ŽK 1473); napomenulo ge prawo, aby takowym nezbednym a nepobožnym rečem pokog daly a radegy se zmerilj a zas w dobre pratelstwy wessly (S. ĽUPČA 1603); amicitia: prátelstwi, pratélstwo (KS 1763)
2. príbuzenský vzťah, príbuznosť: byli rodu po otczy Pohankowjech aliter Melowjech, cžili pak len po matkach gegich gest pritelstwo meczy nimy? (P. BYSTRICA 1663); trognasobnu pribužnost neb prytelstwj cirkewne a obecne prawa uznawagu (DuD 1717); affinitas: sswagerstwo, pribuzénstwi, prátelstwo (KS 1763)
L. pritelstwo neb pribužnost duchowny (DuD 1717) kresťanské duchovné spríbuznenie
3. príbuzní, príbuzenstvo: Yan Sliaczky z powolenjm priatelstwa sweho kupil čtwrtinu w dome (P. ĽUPČA 1618); my gegich kupu daly sme do nasseho protokolonu zapsaty, a to z dowolenym a rukom danym wsseckeho pritelstva yak muskeho tak y zenskeho pohlawy (SLIAČE 1636); Ďuro Straka, mlynar, kupil laz yrek yrekom tak, abi žadon do toho lazu mimo neho a geho potomkou pristupu nemel ani z pritelstwa ani z pokrwnosti ženineg (OČOVÁ 1740)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

priateľka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) priateľka
G (bez) priateľky
D (k) priateľke
A (vidím) priateľku
L (o) priateľke
I (s) priateľkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) priateľky
G (bez) priateliek
D (k) priateľkám
A (vidím) priateľky
L (o) priateľkách
I (s) priateľkami

priateľka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) priateľka
G (bez) priateľky
D (k) priateľke
A (vidím) priateľku
L (o) priateľke
I (s) priateľkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) priateľky
G (bez) priateliek
D (k) priateľkám
A (vidím) priateľky
L (o) priateľkách
I (s) priateľkami

priateľka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) priateľka
G (bez) priateľky
D (k) priateľke
A (vidím) priateľku
L (o) priateľke
I (s) priateľkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) priateľky
G (bez) priateliek
D (k) priateľkám
A (vidím) priateľky
L (o) priateľkách
I (s) priateľkami

priateľko
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) priateľko
G (bez) priateľka
D (k) priateľkovi
A (vidím) priateľka
L (o) priateľkovi
I (s) priateľkom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) priateľkovia
G (bez) priateľkov
D (k) priateľkom
A (vidím) priateľkov
L (o) priateľkoch
I (s) priateľkami

priateľko
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) priateľko
G (bez) priateľka
D (k) priateľkovi
A (vidím) priateľka
L (o) priateľkovi
I (s) priateľkom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) priateľkovia
G (bez) priateľkov
D (k) priateľkom
A (vidím) priateľkov
L (o) priateľkoch
I (s) priateľkami

priateľko
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) priateľko
G (bez) priateľka
D (k) priateľkovi
A (vidím) priateľka
L (o) priateľkovi
I (s) priateľkom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) priateľkovia
G (bez) priateľkov
D (k) priateľkom
A (vidím) priateľkov
L (o) priateľkoch
I (s) priateľkami

priateľ
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) priateľ Pozri, pozri! — zvolal Jožkov priateľ Dano a ukazoval mu niečo vonku
G (bez) priateľa Včas som si spomenul na radu od priateľa , aby som nehovoril nedá sa,
D (k) priateľovi pevný bod v láske – k matke, k priateľovi Vincovi, k Viere. Vo svojom vnútri
A (vidím) priateľa zabezpečiť budúcnosť. Našla som si priateľa , ktorému nevadí to, čo robím.
V (hej) priateľ! ju chcem zahrať do autu. Dobre, priateľ môj, hriech je odpustený. Ale
V (hej) priateľu! sa odísť. " Prepáčte mi, vzácny priateľu ! " Tučniak sa podlízavo uklonil
L (o) priateľovi výkupné. Hovorilo sa o bývalom priateľovi z Texasu, ale reči rýchlo utíchli.
I (s) priateľom je niečo viac ako dvoran, je mu priateľom . Pohniezdi sa na taburetke a
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) priatelia prostredí jeho bytu ako dávni priatelia , starenka mu porozprávala, čo
G (bez) priateľov miestnych združeniach – Kruhoch priateľov HM. Ich cieľom bolo umožniť svojím
D (k) priateľom starým rodičom, priateľkám a priateľom , ba i vtáčikovi a mačičke. My
A (vidím) priateľov ako si človek hľadá najlepších priateľov . Možno si nájdu oni vás. S Davom
L (o) priateľoch ako to na Facebooku chodí. „V priateľoch . Panebože. Skočme do kaviarne,
I (s) priateľmi naučili veľmi veľa. Nemohli sme byť priateľmi , na to sme mali príliš veľa

priateľ
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) priateľ Pozri, pozri! — zvolal Jožkov priateľ Dano a ukazoval mu niečo vonku
G (bez) priateľa Včas som si spomenul na radu od priateľa , aby som nehovoril nedá sa,
D (k) priateľovi pevný bod v láske – k matke, k priateľovi Vincovi, k Viere. Vo svojom vnútri
A (vidím) priateľa zabezpečiť budúcnosť. Našla som si priateľa , ktorému nevadí to, čo robím.
V (hej) priateľ! ju chcem zahrať do autu. Dobre, priateľ môj, hriech je odpustený. Ale
V (hej) priateľu! sa odísť. " Prepáčte mi, vzácny priateľu ! " Tučniak sa podlízavo uklonil
L (o) priateľovi výkupné. Hovorilo sa o bývalom priateľovi z Texasu, ale reči rýchlo utíchli.
I (s) priateľom je niečo viac ako dvoran, je mu priateľom . Pohniezdi sa na taburetke a
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) priatelia prostredí jeho bytu ako dávni priatelia , starenka mu porozprávala, čo
G (bez) priateľov miestnych združeniach – Kruhoch priateľov HM. Ich cieľom bolo umožniť svojím
D (k) priateľom starým rodičom, priateľkám a priateľom , ba i vtáčikovi a mačičke. My
A (vidím) priateľov ako si človek hľadá najlepších priateľov . Možno si nájdu oni vás. S Davom
L (o) priateľoch ako to na Facebooku chodí. „V priateľoch . Panebože. Skočme do kaviarne,
I (s) priateľmi naučili veľmi veľa. Nemohli sme byť priateľmi , na to sme mali príliš veľa

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PRIATEĽOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
PEREŠ (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko PRIATEĽ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
PEREŠ (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ČESKOSLOV. SOV. PRIATEĽSTVA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
HALIČ
Urbanonymum ČSL. SOV. PRIATEĽSTVA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ; STARÉ MESTO (BRATISLAVA)
Urbanonymum NÁM. PRIATEĽSTVA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
DUNAJSKÁ STREDA
Urbanonymum PRIATEĽSTVA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
HOLÍČ; LEVICE; ŤAHANOVCE (KOŠICE)
Urbanonymum TR. PRIATEĽSTVA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ŤAHANOVCE (KOŠICE)
Urbanonymum UL. PRIATEĽSTVA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KOMÁRNO

Zvukové nahrávky niektorých slov

priateľka: →speex →vorbis
priateľsky: →speex →vorbis
priateľský: →speex →vorbis
priateľ: →speex →vorbis
priateľstvo: →speex →vorbis
a jeho traja priatelia et ses trois amis
a náš mladý priateľ et notre jeune ami
gróf a jeho priatelia le comte et ses amis
priateľ môj dobrý, pán mon bon ami, monsieur
priateľ, váš najlepší priateľ ami, votre meilleur ami
tvoj priateľ, tvoj ochranca ton ami, ton protecteur
že môj nešťastný priateľ que mon malheureux ami
že náš priateľ je que notre ami est
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu