pridržať, -í, -ia dok. (koho, čo)
1. rukou al. nejakým predmetom na chvíľku podržať, prichytiť, zadržať: Ja naťahám, a ty ma pridrž. (Hviezd.) Pridrží dvercia. (Gráf)
2. nedovoliť niekomu, niečomu odísť, trochu zdržať, zadržať: „Len ostaň,“ pridrží ho babica. (Heč.) „Hô-hô!“ pridržal ich (voly). (Hviezd.) Nebolo by dobre pridržať tie písma? (Jes.);
nedok. pridŕžať, pridržiavať, zried. i pridržovať
|| pridržať sa (čoho) chytiť sa, zadržať sa niečoho: Rudopoľský vyšvihol sa na koňa, iba jednou rukou pridržiac sa sedla. (Vaj.);
nedok. pridŕžať sa i pridržiavať sa, pridržovať sa
pridŕžať i pridržiavať, -a, -ajú, zried. i pridržovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho, čo) držať rukou al. nejakým predmetom: Za celý čas pridŕžala iba rebrík. (Gab.) Tomčík pridržiaval klín hákom. (Hor.) Jola zastala pri dverách, oprúc sa chrbtom o ne a pridržujúc ich. (Tim.)
● pridŕžať niekoho nakrátko byť k nemu prísny: Tá raz bude svojho muža pridŕžať nakrátko. (Gba.)
2. (koho) nedovoľovať niekomu odísť, zdržiavať ho: Peter ho chlácholil, pridŕžal na posteli. (Jil.)
3. (koho k čomu) priúčať, privykať niečomu, viesť, nabádať k niečomu: Jano od malička pridŕžal dievča k robote. (Min.);
dok. k 1, 2 pridržať
|| pridŕžať sa, pridržiavať sa, zried. i pridržovať sa
1. (čoho) držať sa niečoho, opierať sa o niečo: V izbe sa musela pridŕžať postele. (Urb.)
2. (čoho, koho) držať sa nejakej zásady, normy, nejakého učenia, smeru, byť stúpencom niečoho, niekoho, byť verný, oddaný niekomu: p. sa paragrafov; p. sa nejakej teórie, zásady; Ľud náš rád sa pridŕža starých dobrých zvykov. (Kuk.) V tomto sa pridržiavala všeobecnej regule. (Jégé) Knihy náboženské pridŕžajú sa jazyka biblie Kralickej. (Vlč.) Nie je dobré pridŕžať sa dakoho len preto, že sa Bešeňovským volá. (Kal.);
dok. k 1 pridržať sa