priestupok -pku m. menšie previnenie proti predpisu al. pravidlám: p. proti verejnému poriadku, dopravný p.; spáchať p.
priestupok -pku pl. N -pky m.
priestupok menšie porušenie istých noriem al. zásad • prehrešok • prehrešenie • poklesok: spoločenský, morálny priestupok, poklesok; spoločenské, morálne prehrešenie • zastar. prestúpenie • previnenie (vina vôbec): dopustiť sa previnenia • delikt (trestný čin): majetkový delikt • vina: priznať vinu • kniž. prečin: potrestať niekoho za prečin
vina porušenie istých noriem, zásad, predpisov, pravidiel: ťažká vina, odpustiť niekomu vinu • previnenie: dopustiť sa previnenia • prehrešenie • prehrešok: prehrešok proti spoločenskému správaniu • priestupok (menšie previnenie): dopravný priestupok • poklesok: morálny poklesok • hriech: pykať za hriechy • delikt: majetkový delikt • kniž. prečin: spáchať prečin
priestupok, -pku m. prestúpenie, prekročenie, nedodržanie nejaké nariadenia, predpisu al. poriadku, previnenie proti nemu: dopustiť sa p-u, spáchať p.; potrestať niekoho za p.; p. proti zákonu; služobný p., disciplinárny p., colný p.;
priestupkový príd.: p. zákon; p. denník do ktorého sa vpisujú priestupky (napr. v lesníctve)
prestupok p. priestupok
priestupok [-ie-, -é-; -ok, -ek] m prestúpenie právnej al. morálnej normy, previnenie: (Krňančania) abi za krčmu, co sme mi owce prepili, za gich priestupek abi len to zaplatili (VÁĽKOVO 1717); nabuduce pak kdokoliw takowito priestupok učiný, duplowane pokutowan bude (S. ĽUPČA 1781); (kadi) wimlúwal préstupek swug w ňebedliwosťi (BR 1785); (Boh) za préstupki otcuw tresce neráz sinuw (BN 1789)