Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pripustiť -sť/-i! dok.

1. dovoliť prístup niekam al. účasť na niečom: p. návštevy v nemocnici; p. študenta na skúšku; p. kravu umožniť párenie

2. povoliť (význ. 2), dovoliť, strpieť: p. výnimku; p. iný názor na vec; nep-l, aby o tom hovorila

3. po uvážení uznať za možné: p-l, že to nemusí byť pravda; p. možnosť náhody

4. dodatočne napustiť: p. vody do vane

● (ne)p. k slovu (ne)dovoliť hovoriť; p. si niekoho k telu dovoliť mu prejavy dôvernosti, kamarátstva ap.;

nedok. pripúšťať -a

// pripustiť si vziať do úvahy: tú myšlienku si nikdy nep-l

pripustiť -tí -tia pripusti/pripusť! -til -tiac -tený -tenie dok.

pripustiť, -í, -ia, rozk. -sť/-sti dok.

1. (koho) dovoliť dakomu priblížiť sa al. vstúpiť niekam, vpustiť niekoho niekam: p. niekoho k sebe na tri kroky; nepripustiť demonštrantov do mesta (Fr. Kráľ)

● p. si niečo k srdcu vnímavo, citlivo si všimnúť niečo;

2. (koho na čo, k čomu, do čoho) dovoliť, umožniť niekomu zúčastniť sa na niečom: p. kandidáta na skúšky; p. niekoho k voľbám; p. niekoho k slovu, k reči dovoliť mu hovoriť; Zuza syna nepripustí do ťažkej roboty. (Heč.)

3. (čo, so spoj. aby) dovoliť, povoliť, strpieť: p. výnimku; súd pripustí obnovu sporu; Utiekla z domu. A otec to pripustil? (Stod.) Slečna pripustí, aby sa utečenci sem vrátili. (Stod.)

4. (čo, so spoj. že) po istom uvažovaní, váhaní uznať za možné: p. náhľad iného; Keby sme pripustili túto možnosť ... (Karv.) Nepripustia, že tomu nerozumejú. (Gráf)

5. (čo) pri meraní pridať (na dĺžke al. šírke): A nech ti zo dva šúchy pripustia. (Kuk.)

6. (čo, čoho) vpustiť trochu, menšie množstvo niečoho niekam: Bolo by treba pripustiť vody. (Hor.)

7. poľnohosp. (čo) umožniť párenie, pohlavný styk domácich zvierat, aby sa oplodnila samica: p. prasnicu, p. býka; obdobie medzi otelením a pripustením;

nedok. pripúšťať, -a, -ajú

pripustiť dk
1. koho, čo, kam dovoliť niekomu prístup niekam, vpustiť niekoho niekam: mistrow cechy tkackeg a poddanich nassich supplicatii k nam sme pripustili (JELŠAVA 1656); pokorne žadame, aby nas w tom naboženstwy, w kterem gsme se narodili, nechalj a chranilj, pana patera od nas odwratily a nasseho poradneho kneze pripustily (VYHNE 1686); teto nasse nedostatečne sluzby, kazany, posluchany tweho slowa, Pane Bože, račiž dobrotiwe wazity a pred swug welebny magestat pripustity (AgS 1708); ked (Števo) sa k tomu sudu pomaliczky chtel približit, geho k nemu nepripustila, ale odtiskala (TURIEC 1745); (bahnitá) zem w mnohych mistach oráča naprypusti (KrP 1760); (Hronci) y pas mali, že ze zdraweho statku ženu, ale predce gsme gich nepripustili (BOCA 1772)
2. koho k čomu, do čoho umožniť niekomu zúčastniť sa na niečom: (Sabo Jánoša) žaden knes w Gemerskeg stolicj nema spowedat a k welebneg swatosti pripustit (ŠTÍTNIK 1700); Bože, odpust nasse winy, odpust a nas k milosti swe pripust (KK 1709); dne 20. febr. negstarssj žide tagnu slávnost vykonavagu, do gakoveg žádného sprostého a chudého žida nepripustga (BT 1758); dakugte mu (Bohu) za milost, ze on dite wasse k krstu pripustil (SJ 18. st)
L. k milosti, na milosť p. koho vziať na milosť niekoho: nepratelum nassym odpust a spolu na milost pripust (PoP 1723-24); (Boh) nas stworil k swému obrazu, swaté nesmrtelnosti a když sme prissli na zkazu, zas pripustil k milosti (Pie 18. st)
3. čo (o deji) dovoliť, strpieť niečo: kdy se msse swata služjla (sv. Kunigunda) any prsy nepožjwala any dětinske hry nepripustila (SK 1697); w tegž sme take nádegj, že nasj slzawu prosbu budu milostiwj pánj račiti pripustiti (PUKANEC 1774); k temu oreku čo prinaleža role, luky chcem prijac a do valala take placic, pan nechce to pripustit (ŠIROKÉ 1774 LP)
L. k srdcu (svojmu) p. čo všimnúť si niečo: Buh predklada, aby bolest tuto k srdcy swemu pripustili (SP 1696); aby ste racžili takowu sskodu k srdcy swemu mylostiwemu pripustit (SOKOLČE 1770); naš upadok welky uznat a k srdcy pripustit (L. MIKULÁŠ 1773); na pamäť p. čo pripomenúť niečo: any na pamat mu pripustit nechcem abych zahinuti mel (BD 1779)
4. čo uznať niečo za možné, vhodné ap.: adeaphora: wec kterú možem pripustit nebo odhodit (NP 17. st)
5. čo (z čoho) pridať niečo: ze by boly (Rovešovci) jesste y prypustok prypustily temuze Sswthowj (MARTIN 1579 VZ); Bene Bence y z geho siny w uzytek toho puol domu prypustyll, zadneho sobe any swim sinom prawa nepozustawugice (P. ĽUPČA 1585); Michael Trnouskj pre tuto pryčinu prypustil teg poldruheg sjahj wiacz (BÁTOVCE 1639); (Koroni) z pitworu swogho na gednu palicu k izbe pripustil (KRUPINA 1742); šwagor pjtal odo mna, aby som mu z mogeg časty prypustil, že gemu woda odmjela (DRAŽKOVCE 1759)
6. kam priviezť, priplaviť niekam: wčeregssyho dne z Orawy prypussteno gest plti no 16; Židowé w hornych zemých nakupiwsse kožj a giných takowych kupeczkych weczy, na pltiach pripustiwsse až k Žiline tam pribili (BYTČA 1615)
7. (o domácich zvieratách) umožniť párenie: (baran) proti cyzým baranúm musý býti zmužilý, který k ovcam jiných baranúw nepripusti (VOv 1779); swinu, ktera 18 aneb 20 mesicu stara gest pripust ku kundrakowy ročnemu (PR 18. st); pripúšťať, pripusťovať [-šť-, -šč-] ndk k 1: aby žaden z gineho panstwa chotarnikow do sweho chotara nepripušczal (T. TURNÁ 1713); kolik (človek) smrtedlných hrjchuw pácha, tolik k sobě pripušťuje ďáblu (MP 1718); takowi magi se wen z domu swadebneho witwority a wnuter nepripusstety (ZNIEV 1724); od mnohích národúw babi, kaťi a lekári do gedního potupního radu bili počituwaný, ňepripússťali gich k swogímu stolu (BR 1785); k 2: kdi kdo prigima niekoho za sina, giž toho y k dedicztwi pripussta (TC 1631); (neplatiaci majster) pry sprowazany tela mrtweho do společžnosty braterskeg k posluženy takowemu nebude se prypusstety (VELIČNÁ 1712); (Frekovci) aby žadnich ginssich k sebe do towaristwa k teg pustatyne nepripussczaly (M. KAMEŇ 1715); k 3: protoss (M. Krmich) pro pewneyssy pamet do protocolonu prypussta zapsaty, aby ta summa zwrchu menowana, totyžto fl 6 nawraczeny byly (P. ĽUPČA 1593); newim, proč taku weselost pripusstass ku sebe (GŠ 1758); nenj milost boská na spusob negakeg nádoby, do kterég sa woda aneb giná wec tekuca wlewá, neb ta, když gest už gednuc plná, wýc do seba nepripussča (DC 1797)
L. k srdcu p. čo všímať si niečo: muky gegych (mŕtvych) k srdcu prypusstegice za ne pečugeme (ŠV 1675); aňi abi si to za hrích ukrutný ňepokladal, k srdcu blízo ňepripúšťal, že velmi chibil (BR 1785); toto mé karhani telesnj lide k srdcu sobe nepripusscagu (MiK 18. st); k ušiam p. čo vypočúvať niečo: (Boh) každu srdečnu prosbu k ussum swim pripussča (GŠ 1758); k 5: w Dubniczy zesslo se ssindela, kde krowy pripussczaly pod powal, no 3000; zesslo se brwen, kdy krokwy pripusstaly nad powlaczamy, no 10 (TRENČÍN 1652); (sedliak susedov) kus roly odoral, tak swim rolam po kusku pripussčal (MiK 18. st); k 7: y od bugaka krawarom gest duochodek, kdy k czudzym krawam prypusstya se (HRIČOV 1692); intromittere mares in foeminas: samcú z samicami pripússťati; perorgia: koňár, ktery kobili hledá a k koňom gych pripussťa (KS 1763); bugakoch na splnu mesice pripussteg (PR 18. st); pripúšťavať frekv k 5: ga som hu (lúku) rozdelil na prawe try čjastky, ale som mu z lasky prjatelskeg prypusstawal z mogho (DRAŽKOVCE 1759); pripustiť sa dk k čomu pridať sa, pripojiť sa k niečomu: což teba pohnulo, že sy mug owčžynec opustyl a k wlčžymu stadu se prypustyl (ŠV 1675)

pripusťovať p. pripustiť

pripúšťať, pripúšťavať p. pripustiť