prirodzenie -ia s. vonkajšie pohlavné ústroje
prirodzenie -nia s.
pohlavie 1. súbor znakov odlišujúcich ženské (samičie) jedince od mužských (samčích) • rod: dieťa mužského pohlavia, rodu
2. (vonkajšie) pohlavné ústrojenstvo • pohlavný orgán • prirodzenie • ohanbie • rodidlá (ženské pohlavie)
prirodzenie p. pohlavie 2
prirodzenie, -ia str. vonkajšie pohlavné ústroje
prirodzenie [-(d)ze-; -ie, -ia, -í] s 1. pôvod, stav: O przirozeni rychtarskem. Zadny negma rychtarzem byti, lecz by prwe bywal bozeynikem; o tem synowi, kteryz zenu puoyme wedle rady otcze sweho, czoz gest gemv rowna wedle przyrozenie; ya mluwiem o rytierskem przyrozeni, a nie o tiech, czoz przysluchagi k miestkemv ssczytu; kdyby se dwa ranila mezy sebu a ti by oba przyssla od slowenskeho przyrozeni (ŽK 1473) 2. podoba, vzhľad: Syn božý geďiný z wúle Otce w lidskem prirozeňý ráčil se zňyžiťi, nam podobným byťi (CC 1655); (božské dieťa) nikdy prirozeni angelske neprigalo a semeno Abrahamowo prigalo ro gest člowečenstwi nasse na sebe wzalo (MS 1758); Buh prirozeni lidske na sebe wzal (VP 1764) 3. prirodzená povaha, vlastnosť: horčzyce byela yak domacy, tak lesny ohnyweho gsu pryrozeny; geleny roch, sucheho pryrozeny, moc ma okolo zubuw maso stenčowaty (HL 17. st); rolj, ktera gest wlhká a pri dolinach ležj, ma se osjwati hned po plnu mesyci, nebo mesicz tehdass gest sucheho prirozenj (MT 17. st); nachazegi se giste stromi anebo chrastj, a to gednak gedlowa, bukowa, lieskowa a ginssieho prirodzeni (ZÁBORIE 1730) druhu; (Mária) we swém ženskem prirozenj zmužile zetrwáwa (ŽS 1764) vo svojej ženskosti 4. vonkajšie pohlavné ústroje: po druhom skutku uš geg (Dore Pavlovie) wgacz prirodczenga neslužilo (VELIČNÁ 1724); wezmi prirodzenj od swyne pro ženske, od wepra pro mužske pohlawj, upec a deg mu k gedenj (HT 1760); cirsocele: namoženj, kila, odtok(!) na prirozeňu (KS 1763); ludja na nu (na kramárku) powedagu, že ma polowicz pryrodzenga hnileho (TURIEC 1769) 5. prirodzený mesačný cyklus ženského krvácania, menštruácia: fialowy koren skraganj, w dobrom wine warenj a s toho rano dobry trunk teplj pitj, za nekolik porad nawracuge ženam zastawene gegich prirozenj; salviowe listj z wodu neb z winem warene neb pite gedu moc odgima, ženye moč, ženske prirozenj y mrtwy plod (RN 17.-18. st) 6. príroda, prirodzenosť: wedela ona (P. Mária) že to niekedy nenj wecz možná, aby podle behu pryrozeny panna bez muže počala (SLK 1641-57); kdy by to prirozenj dopustilo, mnoha matka nosila by djtky swe w srdcy swem (SR 17. st); gestli my Bohu služime toliko ze sily naturálskeg aneb z prirozenja, tehdy služba nassa za njc nestogj (RW 1702); každy na zlé od prirozenj naklonený gest (PW 1752); ňebol on (Ulúbený) s prirodzeňá zlí (DS 1795)