prisľúbiť -i dok. sľúbiť: p-l, že to vybaví;
nedok. prisľubovať
// prisľúbiť sa sľúbiť sa: p. sa na návštevu
prisľúbiť -bi -bia prisľúb! -bil -biac -bený -benie dok.
prisľúbiť sa -bi sa -bia sa prisľúb sa! -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok.
prisľúbiť p. sľúbiť
prisľúbiť sa p. zaviazať sa
sľúbiť urobiť sľub vykonať, dodržať niečo • prisľúbiť • dať sľub: deti sľúbili, že poslúchnu; mladí si sľúbili, prisľúbili vernosť, dali si sľub vernosti • kniž. zasľúbiť: zasľúbili nám pomoc • nasľubovať • posľubovať (veľa sľúbiť a často to nedodržať): nasľubovali, posľubovali nám výhodnú kúpu, ale nič z toho nebolo • zaviazať sa (urobiť záväzný sľub): zaviazať sa splniť plán • zaprisahať sa • zaveriť sa (sľúbiť pod prísahou): zaprisahal sa, zaveril sa, že už nebude piť • zastar. obecať
zaručiť sa dať záväzný sľub, že sa niečo uskutoční • dať záruku • dať slovo: zaručiť sa za dodržanie termínu; dal mi slovo, preto mu verím • sľúbiť • prisľúbiť • zasľúbiť (záväzne) • kniž. al. hovor.: garantovať • dať garanciu: garantoval som im, dal som im garanciu, že podnik bude prosperovať • zaviazať sa (prevziať zodpovednosť za niečo): zaviazali sa, že výdavky zaplatia
zaviazať sa dať záväzné slovo na splnenie niečoho • dať sľub: zaviazať sa, dať sľub na spoluúčasť v podnikaní • prisľúbiť sa • sľúbiť sa (zaviazať sa sľubom byť prítomný niekde, byť účastný na niečom): (pri)sľúbili sa, že na konferenciu prídu • zastar. pripovedať sa: pripovedal sa, že jej bude pomáhať • zadať sa (vziať na seba nejaký záväzok): dievča sa už zadalo mládencovi • pozaväzovať sa (postupne, na viacerých miestach)
p. aj zaprisahať sa
prisľúbiť, -i, -ia dok. (komu čo i s neurč., i bezpredm.) dať sľub, dobrovoľne sa zaviazať niečo urobiť, sľúbiť: Prisľúbil mi záväzne sňatok. (Hviezd.) (Vicišpán) prisľúbil dať Štefanovi uhorské šaty. (Kal.) „Prídeme,“ prisľúbila Hanča. (Fr. Kráľ);
nedok. prisľubovať, -uje, -ujú
|| prisľúbiť sa
1. sľubom sa zaviazať niekam prísť, prisľúbiť účasť niekde, sľúbiť sa: p. sa na návštevu; Orešanský sa mi prisľúbil do roboty. (Zúb.)
2. (komu) dať sľub manželstva: Neuvedomelý cit ju hatil v tom, aby Garvičovi prisľúbila. (Jégé)
prisľúbiť [-ľú-, -lí-] dk čo komu sľúbiť niekomu niečo: czo se tika meho yargalassu, mne prislubeli ste; kazdj my dal na to ruku a prislibilj, tak od wsseczkeho mesta ze se ma nagitj (NOVÁKY 1569 KL); muog pan otecz winicu kupyti mne pryslubyl (BÁTOVCE 1627); Andreas Holeczy docteny dom predat prislubyl (L. ONDRAŠOVÁ 1777); w mysli prislub ne wiceg hressyti (BlR 18. st); prisľubovať ndk: strjbro, které prislubugess, nech gest twé (KB 1757); vetše danky od nas (panstvo) žadati nebude, do toho času verne prislubuge (B. BYSTRICA 1775 CM); prisľúbiť sa dk (na čo) sľúbiť sa na niečo: (richtár) Balciera Smrtnyka do Španeg Doliny posilal, ktery se byl pryslibyl (S. ĽUPČA 1603); nech (pán) s toho wynohrady zaopatry, gak se i sam na to prislibil (BRATISLAVA 1667); na deliberatiu stranky pristaly a wedle nj pokračowati se prislybily (PONIKY 1793)