prislúchať -a nedok. kniž. patriť (význ. 1 3): Slováci p-jú k Slovanom; za prácu mu p-a odmena; úradu p-a povinnosť
patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovi • kniž.: náležať • prináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našiel • prichodiť • chodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí
2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetencie • kniž.: prislúchať • náležať • prináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obci • zaraďovať sa • začleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité
3. p. týkať sa 1
prislúchať p. patriť 1, 2
prislúchať, -a, -ajú nedok. kniž.
1. (kam) patriť, náležať: Akoby ani do tohoto kruhu neprislúchala. (Vans.)
2. (komu) byť majetkom, vlastníctvom niekoho, patriť, náležať niekomu: niekoľko malých domkov, zväčša remeselníkom a želiarom prislúchajúcich (Vans.);
3. (komu s neurč.) náležať, patriť ako právo, povinnosť, nárok ap.: K slovenskej národnej činnosti prislúchalo zakladať spolky. (Škult.) Na noc sa uloží na tvrdú dlážku a nie ku nej do postele, kde by mu prislúchalo. (Švant.)