pristať -stane -stanú -stal dok.
1. súhlasiť, privoliť, pristúpiť: p. na návrh, kompromis; p-la vydať sa zaňho
2. hodiť sa; svedčať, slušať: mladému všetko p-e; klobúk jej p-e;
nedok. k 1 pristávať1 -a
dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížili • nezabrániť: nezabrániť sporu, hádke • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážky • dovoliť • privoliť • pristať • pristúpiť • súhlasiť
2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslať • zoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest
dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičenia • dopustiť • pripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížili • umožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničí • súhlasiť • privoliť • pristúpiť • pristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kina • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávanie • kniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte
hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť
2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)
podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nich • pristať • pristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromis • ustúpiť: po dlhej hádke ustúpil • poddať sa • podrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom? • dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajú • podľahnúť: podľahli po dlhom presviedčaní • zastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznú • kniž. zried. podčiniť sa • zried. uvoliť sa
pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali
2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí
pristať1, -stane, -stanú, -stal dok.
1. (bezpredm., na čo, na koho, zried. na čom, s neurč. so spoj. aby) prejaviť súhlas, privoliť, uspokojiť sa s niečím, pristúpiť na niečo: My sa ľúbime a naši pristali. (Kuk.) I ja by pristal na teba (Ráz.) bol by som spokojný, keby som ťa dostal za ženu. Nech sa vydá, ak jej na to otec pristane. (Tim.) Žena na tom musela pristať, čo jej hodil alebo mu vydrapila. (Taj.) Bola by už pristala vydať sa za hockoho. (Dobš.) Nepristanem, aby sa táto partia hrala. (Stod.) Pristal za zbrojnoša u svojho suseda (Fel.) súhlasil, že sa stane zbrojnošom, stal sa zbrojnošom.
2. trochu zastar. (ku komu, do čoho) pristúpiť, pridať sa, pripojiť sa k niekomu, stať sa stúpencom niekoho; vstúpiť do nejakej spoločnosti: Tisíc ráz sa Váh hore Tatrami obráti, ako ja k Zápoľovi pristanem. (Kal.) Za dlhé roky, čo nebol doma, žena i s deťmi pristala k inému mužovi. (Tat.) Toľko budú domŕzať, kým sa len nerozhodneš pristať do družstva. (Tat.);
nedok. k 1 pristávať1, -a, -ajú
pristať2, -stane, -stanú, -stal nedok. i dok.
1. (bezpredm., komu, ku komu, k čomu, zried. i na koho, kam) hodiť sa k niekomu, k niečomu, za niečo, niekam: Hádam lepšie pristane do dvora (Zuzka) ako Anča s chybnými očami. (Tim.) Všetko jej pristane do rúk, či je ihla, či vreteno (Tim.) na všetko je šikovná. Pristanú si, takí rovnakí. (Jégé) Prečo by sme my k sebe pristali? (Kal.) K modravému živôtku dobre pristane sukňa plavej farby. (Kuk.) Nie za remeselníka, ale i za prvého zemana by pristala (Stod.) hodila by sa za ženu. I na nich pristane výrok (Kuk.) vzťahuje sa. Slečna, na hlavičku vašu skôr by pristala koruna ako táto olejová šatka. (Tim.)
2. (komu, čomu i s neurč.) slušať, svedčať: oblek, klobúk, prsteň jej (mu) dobre pristane; Aj oči mala veľmi blyštiace, čo zle pristalo jej chudej tvári. (Tim.) Žriebäťu nepristane kopať (Jes-á) nepatrí sa.