Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pristavať -ia -ajú dok. pristaviť (význ. 1);

nedok. pristavovať

---

pristaviť dok.

1. dodatočne postaviť: p. k domu garáž, dielňu

2. postaviť do blízkosti niečoho: p. posteľ k oknu

3. prisunúť (význ. 1): p. železničné vozne

4. postaviť na sporák: p. polievku

5. zastaviť (význ. 1), zadržať: p. priateľa na ulici;

nedok. pristavovať

// pristaviť sa zastaviť sa (význ. 2, 3), zdržať sa: p. sa v bufete na víno; p. sa pri probléme pouvažovať o ňom;

nedok. pristavovať sa

pristavovať ‑uje ‑ujú nedok.; pristavovať sa

pristaviť¹, -í, -ia i pristavať, -via, -vajú dok. (čo, čo k čomu) dodatočne postaviť k niečomu, pribudovať: Dom nadstavili i pristavili. (Kuk.) Pristavíme si chyžu k mojej komore. (Tim.);

nedok. pristavovať¹, -uje, -ujú

---

pristaviť², -í, -ia dok.

1. (čo, čo k čomu) postaviť, prisunúť do tesnej blízkosti niečoho: Furman pristavil koňom jasle. (Kuk.) Diván pristavil k stolu. (Vaj.); dopr. p. vlakovú súpravu, vozeň k nástupišťu, k skladišťu;

2. (čo) položiť, postaviť na oheň, na sporák, dať variť: Rozložila si ohňa na kozube, hrnčíčky pristavila. (Dobš.) Pristaví obed k ohňu. (Dobš.) Treba panvu na oheň pristaviť. (Kuk.) Fazuľa je už pristavená, čochvíľa začne vrieť. (Jil.)

3. (čo) pripustiť mláďa (domácich zvierat) k vemenu matky: p. mláďa (k vemenu);

nedok. pristavovať², -uje, -ujú

---

pristaviť³, -í, -ia dok. (koho, čo) zastaviť, zadržať: Nemal smelosti pristaviť ho. (Bod.) Druhou (rukou) pristavil kone. (Tim.) Pristavte rozsobáš. (Vaj.) Pani pristavila robotu. (Kuk.) Chce vravieť, no kašeľ pristaví ju zas. (Tim.); pren. Pristavil oči na žobrákovi (Heč.) chvíľu sa naňho zahľadel;

nedok. pristavovať³, -uje, -ujú

|| pristaviť sa

1. zastaviť sa, zdržať sa: Pristaví sa u Brtáňa na pohárik piva. (Jes.) Staršina sa pristaví pri Zuze. (Heč.) Nákladné auto sa pristavilo. (Tim.) I srdce pristavilo sa mi (Šolt.) na chvíľu prestalo biť. Dych sa jej pristavil (Tim.) zastavil; pren. Pristavili sa jeho oči na mne (Šolt.) uprene sa zahľadel na mňa.

2. zried. (nad čím) pozastaviť sa, chvíľu porozmýšľať, pouvažovať o niečom: Všetky sa pristavili nad jeho odpoveďou. (Tim.);

nedok. pristavovať sa

---

pristavovať sa p. pristaviť³

---

pristavovať¹ p. pristaviť¹

pristavovať² p. pristaviť²

pristavovať³ p. pristaviť³

pristavovať nedokonavé sloveso
(ja) pristavujem VKesa+; (ty) pristavuješ VKesb+; (on, ona, ono) pristavuje VKesc+; (my) pristavujeme VKepa+; (vy) pristavujete VKepb+; (oni, ony) pristavujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pristavoval VLesam+; (ona) pristavovala VLesaf+; (ono) pristavovalo VLesan+; (oni, ony) pristavovali VLepah+;
(ty) pristavuj! VMesb+; (my) pristavujme! VMepa+; (vy) pristavujte! VMepb+;
(nejako) pristavujúc VHe+;

detí, ale pristavovali sa ≈ dětí, ale zastavovali se
jej pristavujú na známych ≈ jí utkvívají na známých
pleci, že ho pristavuje ≈ rameni, že ho přistavuje
pristavovali sa aj dospelí ≈ zastavovali se i dospělí
pristavujú pred ním a ≈ před ním zastavují a
pristavujú Urbana Habdžu a ≈ zastavují Urbana Habdžu a
sa už pristavovalo spoločne ≈ se už přistavovalo společně
Volských chrbtoch pristavujú sa ≈ Volských hřbetech se zastavují
...

na športovanie, pristavovala sa ≈ for sports, pausing at