projektil -u m. ‹l› tech. strela, náboj;
projektilový príd.
projektil p. strela 1
strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištole • guľka: guľka zasiahla kosť • guľa: delová guľa • projektil (kovová súčiastka náboja): projektil pušky • šrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnela • torpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédom • hovor. patrón: slepý patrón • šíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp
2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú strelu • hovor. rana: chytiť prudkú ranu • hovor. expr. šupa: to bola šupa
3. p. výstrel
projektil, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m. kovová súčasť náboja, strela: puškový, delový p., p. morského dela (Vaj.); Kanóny mlčia, akoby nechceli rezať hvizdom projektilov vzduch. (Min.); pren. Nech celkom prebodne ťa projektil osudu (Smrek) krutý údel.