Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

prosiť nedok.

1. i prosiť si úctivo, zdvorilo žiadať: p. priateľa o prepáčenie, o pomoc; p-me návštevníkov, aby nefajčili; p-ím si pohár vody; smiem p.? vyzvanie do tanca; p. za syna prihovárať sa zaňho

2. (o zvieratách) vzpriamením vyjadrovať prosbu: náš pes vie p.

// prosiť sa dožadovať sa prosbou, nástojčivo žiadať: jej sa nikdy nebudem p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prosiť ‑í ‑ia nedok.; prosiť sa

prosiť sa -sí sa -sia sa pros sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok.


prosiť -sí -sia pros! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok.

prosiť sa, proskať (sa) p. prosiť


prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradilprosiť sadoprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovaťexpr.: žobraťžobroniťobyč. pejor.: prosíkať (sa)proskať (sa)prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márneexpr.: zariekaťzariekavať (Hviezdoslav)expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplnípýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patríexpr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenieexpr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankaťdrančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinuexpr. kolenkovaťfraz.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo)prihovárať saprivrávať saexpr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Bohavyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie


pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večerupožadovaťvyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečoprosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výletexpr.: žobraťžobroniťprosíkaťproskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korúnexpr. vystíhať (Jesenská)expr.: skuhraťdrankaťdrančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniazemámiťexpr. lúdiť (neodbytne) • vypytovaťvypytúvať (ustavične pýtať)

2. p. prosiť 3. p. žobrať 1


žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v školevyžadovaťdožadovať sadomáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho právadovolávať savolať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po sloboderobiť si nárokynárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhodychcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviskaexpr.: zaprisahaťzaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomocvypytovaťvypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenieexpr., často pejor.: proskaťprosíkaťprosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kaťexpr. zried. žiadostiť (Figuli)naliehaťvymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať sivyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravupýtať sisubšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie


žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prosiť, -í, -ia nedok.

1. (koho o čo, zried. i za čo i čo; so spoj. aby, žeby, keby, s neurč.; čo od koho, zried. u koho) zdvorilo, úctivo žiadať, pýtať: pekne, snažne, úpenlivo, ponížene p.; p. niekoho so slzami v očiach, p. so zopätými rukami, p. o prepáčenie, o milosť, o zmilovanie, o zľutovanie, o zhovenie, o strpenie, o pomoc; p. za odpustenie (Vaj., Jégé, Min.); Na pery sadol jej úsmev rozpačitosti, akoby chcela prosiť o odpustenie. (Tim.) Zaspievajte ešte! — prosí chlapec (Heč.) prosebne vyzýva; Prosila boha o deti (Taj.) modlila sa, aby sa jej narodili deti. Prosili očami aj tvárou, aby mohli ísť s rodákmi. (Ondr.) Nuž tuto nás voľáky vandrovník prosí, žeby sme ho vraj na kus odviezli. (Taj.) Prosil by som, veľmi by som prosil, keby ste ma upozornili, až sa bude chystať také niečo. (Urb.) Prosím pánov zaujať svoje miesta. (Jes.) Prosí od nich radu. (Mráz) Praotec i babka každá prosili ho (dážď) u boha (Lajč.) vyprosovali v modlitbách; arch. p. niekoho preboha (star. pís. pre boha), pre božie milosrdenstvo, pre Kristove rany, pre všetko drahé a sväté, na kolenách úpenlivo, snažne; p. niekoho na slovo, na slovíčko o krátky rozhovor; p. niekoho o ruku pýtať za manželku; veľa ráz si už aj sami smrť prosili (Tim.) žiadali si umrieť; p. niekoho o tanec požiadať o tanec, vyzvať do tanca

smiem prosiť? zdvorilostná formulka, používaná pri požiadaní o tanec;

2. (za koho) prosením vymáhať u niekoho priazeň pre niekoho, prihovárať sa, orodovať za niekoho: A čo s procesiou prídu za teba prosiť, pôjdeš. (Jégé)

3. hovor. (bezpredm. i koho) informovať sa, opytovať sa: Cigáni dajú prosiť, či môžu prísť hore. (Laz.)

4. (o zvieratách) stavať sa na zadné nohy a predné končatiny pozdvihnúť ako k prosbe: pes panáčkuje a prosí;

5. zried. chodiť po pýtaní, pýtať almužnu, žobrať: Najmladšieho vyhnal hlad do šíreho sveta prosiť, drôtovať. (Heč.)

6. prosiť (si) (čoho, čo, s neurč.) žiadať si, želať si, chcieť (najmä v rodinnom prostredí, v reštaurácii, v obchode ap.): p. si vody, vína, mlieka; p. (si) chleba, p. (si) obed, večeru; Prosíš si ešte? budeš ešte viac jesť (piť)? Prosím si niečo jesť (piť). — Prosím si kilo chleba, prosím si látku na šaty chcem kúpiť; p. si kabát podaj(te) mi kabát

|| prosiť sa (komu, so spoj. aby) nástojčivo žiadať, naliehať, prosiť: Ej čo! Neprosil sa čert babe, ani ja takej -. (Kal.) Prosiť sa nepôjdem — nie, nikdy! (Kuk.) Žobrák prosil sa veľmi, aby mu preboha dali prenocovať. (Dobš.) Bude sa ešte prosiť (Kuk.) okolnosti ho ešte prinútia pokoriť sa.

prosiť ndk
1. koho, čo o čo, za čo zdvorilo, úctivo žiadať niekoho, niečo: prosili su nas gmenowani, abich mi sviedieli od tiech dwu diedin, naczem by chtieli z obu stran ostati (BYTČA 1484 SČL); Jakuba prosym, aby matku swu chowal, yak na to nalezi (ŽK 1518); przistupyl przed nas Jan Zasskowsky, prosycze a zadagicze od nas lyst swedomny (VELIČNÁ 1544); zato was prosym, žebi ste mi za hlupe nepocžitali, nebo ga giž toliko za swym chodit nemogu (L. JÁN 1564); prosym o tych fl 20. czo sem bol dal geczmene do hage (PRÍBOVCE 1565 KL); pany Janosska kazala k panu Sandorowy zagt a prosit pre dopusstenya (BOBROVNÍK 1699); prihodilo se raz k gednomu nelitostiwemu zemanowj prigitj a za swatu almužnu prositj (KT 1753); (poddaní) ponižene prosyme, kdyby nas panska stolice od konečnej skazy zachraniti račila (SLATINA 1794 LP)
L. p. pre Boha, pre rany Krista, v mene Boha vyj. úpenlivú prosbu: pro Boha prosim, nedaj ma zabitj (ŽILINA 1622); proč že tehdy, pro rany Krista Pana te prosim, proč do gedneg cyrkwe se nezhlobite (TP 1691); infimis precibus petere: we gménu Boha prosyti (KS 1763)
2. čo od koho, u koho prihovárať sa za niekoho: pan nass zadneg wyni giney Janowi nedawal, nez ze za Raphaele prosil (VELIČNÁ 1544); poprosmež matky krále nebeského, at za nás prosý syna laskawého (CC 1655); deprecare pro me: pros za mne (WU 1750)
3. koho za čo pýtať almužnu, žobrať: Petr za almuznu y za pomoc prosyl (B. ŠTIAVNICA 1583); muž chromy, kterého kládli pri dwerách kostelnych, aby prosyl za almúžnú (KB 1756)
4. koho kam zdvorilo pozývať niekoho: (brat) hňeď potom wislal poslow ku Kandidowi, prosíc ho ku koruňe (DS 1795); -ievať [-ív-] frekv k 1: Ragczane nosywali panu Podmaniczkemu kuny a lissky a za to ze pana prosywali, ze gim dopusstel radu s teg Sucheg doliny ((P. BYSTRICA) 1576); gak y prwneyssych pominulych czasow, tess sme prosywaly W. M. skrze hor (BLATNICA 1589); p. sa ndk komu nástojčivo, naliehavo žiadať: muog strycz prosyl se Martinowy, aby mú sekery nebral (RAKOĽUBY 1575); pryssli trya Nemcy na Kutyfakuw dom a prosilj se, aby gich tadnu pustil (KRUPINA 1691); ga sa mu prosit nebudem, geho lasku nepotrebugem (HLOHOVEC 1744) nebudem sa mu vnucovať; -ievať sa frekv: Dowalowcy, chtegice se požit z owcamy w tegto Ubočy, od Hibanow sa prosiewaly (LIPTOV 1693)

prosiť_1 prosiť prosiť_2 prosiť prosiť_3 prosiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale prosím vás, predtým mais je vous supplie auparavant
a prečo, prosím vás et pourquoi, s'il vous plaît
a že ju prosím et que je la prie
ho prosili, aby im le suppliaient de leur
ju prosím, aby ma je la prie de m'
piť, ale prosíme aj boire, mais nous demandons aussi
prosil na kolenách o odpustenie pardon à genoux de
to prečo, prosím vás pourquoi cela, je vous prie
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu