proso -a s.
1. obilnina s drobným guľkovitým žltým zrnom, bot. Panicum
2. plod tejto obilniny;
prosný, prosový príd.: p-á kaša
proso -sa s.
proso, -a str. druh obilniny s drobným žltým zrnom; plod tejto obilniny;
bot. rod rastlín (Panicum): p. siate, p. vláskovité; pren. obloha rozsievala proso hviezd (Fr. Kráľ);
prosný, zried. i prosový príd.: p-é semeno, zrno; p-á kaša; bot. ostrica prosová (Carex panicea)
proso s 1. bot proso siate Panicum miliaceum: (matka) zala na tomz lazčeku proso (TRENČÍN 1587); nekteré (obilie) na mjsto klasu ma ostebly, yako owes, proso (OP 1685); millium: proso (NP 17. st); panicum miliaceum: proso (KrN 1795) L. phalaris: proso plane lesknica kanárska Phalaris canariensis; lithospermum: wrabčy proso kamienka lekárska Lithosperum officinale: panicum: wlaské proso mohár taliansky Setaria italica (KS 1763) 2. zrno tejto rastliny: naposledy wiptala ode mne Zoffia gednu cztwrtnu prosa (TURANY 1562); (poddaní) magi společne dati prosa korec (BUDATÍN 1629); namoč ssatu do wodi, w ktereg se proso warilo (PL 1787) F. nasseho prirozenj zlobiwost gest, že o swe proso se toliko starame (COB 17. st) myslíme len na svoj prospech 3. vriedok na okraji očného viečka, jačmeň: pterygium: proso na oku (KS 1763); -ný, -ový príd k 1: dubowj sudek, w kterem byla prosna kassa (M. JÁN 1697) proso, prosné zrno; miliacius: prosny (KS 1763); negmenssj zrnka prosowe neglepssj rodga (PR 18. st); k 2: (Biskajčania) hléb prosny geďá (KrP 1760)