proti
I. predl. s 3. p. vyjadruje
1. (obyč. pri slovesách pohybu) smerovanie k niekomu, k niečomu; smerom k, oproti: dívať sa proti slnku; Dym zavial proti nim. (Hor.) Richtár vytrčí proti nemu bradu. (Chrob.) Zahrozil rukou proti nemu. (Min.) Znalecky si obzerá proti svetlu víno. (Laz.)
● ísť hlavou proti múru konať nerozvážne, tvrdohlavo;
2. postavenie, umiestenie osoby al. veci na opačnom konci, na opačnej strane vzhľadom na inú osobu al. vec, naproti niekomu, niečomu: Ako kohúty stáli proti sebe. (Kuk.) V zrkadle, visiacom na stene proti dverám, zazrela ženičky. (Ondr.) Hodí guľku chleba do družice, čo proti nemu sedí. (Kuk.)
3. smerovanie činnosti opačným smerom: Kráčali proti vetru. (Min.); hladiť psa proti srsti; plávať, ísť proti prúdu, i pren. myslieť, konať nekonvenčne; je mi (mu) to proti srsti nepáči sa mi (mu) to, je mi (mu) to nepríjemné; dúchať proti vetru (Zúb.) daromne sa namáhať;
4. nár. časové určenie, pred (začiatkom): p. ránu, p. jari; Sadá do saní a proti noci sa púšťa na cestu. (Urb.)
5. účel, cieľ (niečo odstrániť al. dosiahnuť): cukríky p. kašľu; prostriedok p. hmyzu; štepiť p. tetanu; Proti jedu nieto medu. (prísl.) Je to istý liek proti lámavici alebo proti úreku. (Jégé); hrnček s vodou, ktorý si každodenne prinášal proti smädu (Hruš.);
6. zreteľ, v porovnaní s, v pomere k, v protiklade k, vzhľadom na: je proti nej starý; slabý proti presile; Zvolili ho desiatimi hlasmi proti trom. — Ja si prichodím proti nej ako netrebná, neužitočná bábika. (vaj.) Jeden aj druhý úderníci, čo ja proti nim, mucha proti koňovi. (Laz.)
7. prípustku, v nezhode, v rozpore s niečím: p. (všetkému) očakávaniu; p. jeho (výslovnému) prianiu; p. (dobrému) zvyku, tónu; Ostal proti svojej obyčaji ticho sedieť. (Ráz.-Mart.) I proti otcovmu zákazu hrá synátor futbal. (Heč.); je mi to p. mysli nesúhlasím; Myslím tých nespokojencov, ktorým sú Duroška, Adásek a ich prívrženci proti mysli (Zgur.) ktorí ich nemajú radi, ktorí s nimi nesúhlasia; to je p. zdravému rozumu;
8. zasiahnutie osoby al. veci nejakou činnosťou (predmetový vzťah po slovesách nepriateľskej al. obrannej činnosti al. pri podstatných menách tohoto významu): útočiť, štvať, bojovať, stavať sa, vystúpiť, hovoriť, písať, protestovať, búriť sa proti niekomu, niečomu; chrániť, obhajovať, zastávať niekoho, niečo proti niekomu, niečomu; hnev, odpor, predsudky, výhrady, sankcie proti niekomu, niečomu; boj p. reakcii; protest proti nezmyselnej vojne (Jes.); Verejne ukazujú svoj hnev proti prišelcovi. (Vaj.); p. tomu nič nenamietam; Čo máš proti mne? — Čo zmôže jeden proti šiestim? (Zúb.); často s výpustkou: Som proti! nesúhlasím. Pri hlasovaní o prijatí nebol nikto proti. (Zúb.)
9. nespráv. používa sa niekedy nevhodne na vyjadrenie podmienky: „vydať lieky len proti lekárskemu predpisu“, správ. vydať lieky len na lekársky predpis; „vydať tovar proti zaplateniu“, správ. vydať tovar za hotové;
II. prísl.
1. naprotiveň, napriek: Kde môže, robí mu proti. (Ráz.)
2. v ústrety, oproti: Pobehnú si proti, padnú do objatia. (Pláv.)
protizmyselný príd. nemajúci nijaký zmysel, nezmyselný, nerozumný: p-é sociálne protiklady (Piš.);
protizmyselne prísl.;
proti zmyselnosť, -ti ž.