prudký, 2. st. -dší/-kejší príd.
1. veľmi rýchly a silný, náhly, strmý: p. beh, skok, pohyb; p. let; p. tanec; Vyšiel prudkým krokom. (Tim.) Vytrhla ruku prudkým trhnutím. (Kuk.); p. tok rieky, p. prúd, p. vír, p-á rieka; p. rast, vývoj, rozvoj niečoho; p-é tempo (napr. výstavby); p. pokles teploty; p-á zmena niečoho; p. spád udalostí (Zúb.); lek. p. zápal náhly a silný; p-á horúčka;
2. silný, mocný; búrlivý, ničivý: p. dážď. lejak; p. vietor, náraz, závan vetra; p. mráz; p-é slnko páliace; p-é svetlo jasné; p. oheň rýchlo sa šíriaci; p-é zvonenie (Urb.); p. príval citu (Zúb.); p. výbuch hnevu, vášne; p-é boje; klásť p. odpor; p-á bolesť; Prepukne v prudký plač. (Kuk.); Zacítila prudkú túžbu pozrieť na okno. (Tim.); p. záchvat kašľa; p-é vypuknutie choroby; p. jed rýchlo a zhubne pôsobiaci; šport. p. úder, p-á rana, p-á strela;
3. (o človeku a jeho prejavoch) výbušný, popudivý, vášnivý: p. človek, p-á povaha; Má prudkú náturu. (Zgur.) Prudká krv mu vzkypí (Ráz.) jeho výbušná povaha sa prejaví silným podráždením; p-á reč reč podráždeného, nahnevaného človeka; Strhli sa prudké hádky. (Škult.); p. rozhovor (Kal.); p-á nenávisť (Tat.); p-é nadšenie (Heč.);
4. kolmý strmý: p. svah; p-é stúpanie, klesanie; p-á zákruta (Fr. Kráľ) v ostrom uhle;
prudko prísl.
1. rýchlo, náhle, strmo: Landík sa prudko obrátil. (Jes.) Mrštil prudko rukou. (Jégé) Prudko kráčal k domovu. (Jil.) Prudko otvoril dvere. (Krno); výroba p. stúpa;
2. silne, mocne, búrlivo: p. prší, p. fúka vietor; p. osvetlený (výklad) (Jaš.); p. dýchať; Srdce prudko bije. (Kuk.); p. odstrčiť, udrieť niekoho; p. zaútočiť;
3. s hnevom, podráždene: p. odpovie (Kal.); Prudko odsekol žene. (Ondr.) Odvrkla mu prudko. (Hviezd.);
prudkosť, -ti ž.
1. rýchlosť, sila: p. vetra, požiaru;
2. prudké, výbušné, nerozvážne konanie: I teba hamoval v prudkosti. (Kal.) Hanbí sa, čo vyvádzal v prudkosti a prenáhlenosti. (Kuk.)