prvej p. prv
prv, trochu zastar. i prvej prísl.
1. časove pred niečím al. niekým: prísť prv; byť prv doma; (Matka) navrátila sa prv ako obyčajne. (Fr. Kráľ) Prebudil sa prv. (Heč.) Len aby sa čím prv mohla dostať k deťom (Al.) čo najskôr. Nevedel, koho prv počúvať. (Zúb.) A nemohol by ich (nohavice) prvej ušiť? (Kuk.) Prvej vieme zvesť ako pani. (Vaj.)
● hovor. prv alebo neskôr, prv-neskôr isto, v každom prípade: Prv-neskôr ocitneme sa v závoze. (Urb.) Kto prv príde, ten prv melie (prísl.) rýchly má prednosť, výhody; nevie, čo (má) prv do ruky chytiť o návale práce; Človek nevie, na čo má prv ruky hodiť (Fr. Kráľ) čo skôr začať.
2. predtým, kedysi: Dochovávali statok na tých istých pasienkoch čo prv. (Jil.) Ako že to všetko prv nezbadal? (Min.); ... čo prv sa nikdy nestávalo (Podj.); Ponúkajúc päťnásobnú sumu ako prv. (Ráz.) Na ľudí prišli choroby, o ktorých nebolo prvej chyrovať. (Kuk.)
3. trochu zastar. najprv: Prv ale chcem počuť mienku vašu. (Kal.) Prvej pozreli, akú má tvár. (Tim.) Kázal som mu, aby sa s ním prvej pozhováral. (Jégé)
4. prv než, prv ako spojkové výrazy uvádzajúce dej, pred ktorým predchádza iný dej: Prv než som sa obrátil, ozvali sa kroky. (Laz.) Prv než urobí sľub, posvietime si naňho. (Zúb.) Prv ako sa niekto zmohol na obranu, vnikli (četníci) medzi demonštrantov. (Jaš.) Prvej vydýchla dušu, ako mohla podpísať. (Fig.) Zísť sa musíme, prvej než odídeš do mesta. (Taj.)