pykať nedok. znášať trest, trpieť: p. za chyby, za vinu
pykať pyká pykajú pykaj! pykal pykajúc pykajúci pykanie nedok.
pykať p. trpieť 1
trpieť 1. prežívať, znášať telesné al. duševné utrpenie • kniž. úpieť: nevinne trpia vo väzení; úpieť pod jarmom nadvlády; trpí od bolesti; trpieť duševnými mukami • trápiť sa (duševne): trápil sa pre synovu chorobu; dlho sa preňho netrápila • chorľavieť • chorieť (trpieť chorobou): chorľavie, chorie na pľúca • kniž. strádať (trpieť nedostatok, núdzu): ľud strádal • pykať (trpieť pri znášaní trestu za niečo): pyká za svoje chyby
2. mať priveľa niečoho škodlivého, neželateľného • mať • byť postihnutý: rastliny trpia suchom; trpí nespavosťou, má vysoký tlak; je postihnutý velikášstvom, má komplexy
3. p. obľubovať 4. p. tolerovať
pykať, -á, -ajú nedok. (za čo i bezpredm.) znášať trest, trpieť, robiť pokánie: p. za svoje chyby, previnenia; p. za zločin; pyká za podlosť (Fel.); Pyká v žalári za svoju vinu. (Fr. Kráľ) Gazda pykal za cudzie hriechy. (Zgur.) Ak si nie v práve, musíš pykať. (Hor.);
dok. odpykať (čo)
pykať ndk znášať trest, trpieť za zlé činy (ap.): poenitere: pykati (PD 18. st)