rád1 -u m. združenie ľudí spojené istými pravidlami, obyčajne cirkevnými, rehoľa;
rádový1 príd.
rád2 -u m. odb. zaradenie podľa istej hodnoty: mat. jednotky prvého r-u; geom. útvar druhého r-u;
rádový2 príd.;
rádovo prísl.
rád3
I. rada, rado mn. m. živ. radi, neživ., ž. a s. rady radšej iba v N príd., obyč. v plat. prísl.
1. s radosťou, s potešením, ochotne: r. spí, je; r. ta chodí, r. ich vidí; r. si vypil; ner-i to robia
2. obyčajne, spravidla: rana r-a hnisá; v apríli r-o prší
3. v spoj. s podm. spôs. má želací význam, chcieť: r. by sa okúpal; (ne)r. by to urobil; r. by vedieť
4. mať rád mať v obľube, obľubovať, ľúbiť, milovať: mať r. matku, ženu, deti, vlasť; mať r. hudbu; majú sa r-i
5. byť rád mať radosť, tešiť sa: (nie) je r., že ...; budem radšej, keď odídete; som r. na svete; to som (naozaj) r. výraz spokojnosti
● r-o sa stalo ochotne som to urobil; čo by ste r.? čo si želáte? expr. môžete ma mať r.; majte ma r. nezáleží mi na vás
II. radšej – ako, než, ale spoj. priraď. vyj. vylučovací vzťah s uprednostňovaním prvého člena: to už r. odísť, ako ho ustavične počúvať
III. čast.
1. v 2. a 3. st. zdôrazňuje želanie (obyč. s čast. keby, bodaj al. s rozk.): keby ste radšej mlčali; radšej poďme!
2. hovor. vyj. súhlas: prídeš? – r.!