raňajší p.
ráno
ráno
I. s prvá časť dňa od svitu do predpoludnia: kdo gineho gsaudy, sam sebe newydy, ten ge zwonu podobnj, ktery ginim zwony rano w čas weczerny bv 1652; diluculum: switánj, ráno ks 1763; tak sem se oženil, jak by mi hlavu sťal, šanugem, banugem, pre jednu osobu celý svet mám nechat, ani den, ani noc, ni večer, ni ráno, od velkých žálú všecko mi je jedno ad 1770–90; tedy bude ráno, kdiž noc prende blr 18. st;
ranný, ranší, raňajší [-aj-, -ej-] príd: ranj duha, yako y koleso okolo slunce a mesice, mračnj čas, wečernj yasnj wskazuge kob 1666; sublucanus: prededňowy, ránny; pallantias: ránny žára ks 1763; Abrahám gest potessen a twár geho studená rannú rosyčku občerstwena byla vp 1764; horelo nesskodnyma ohny ranegssy nebe pt 1778; od prwssiho rana, to gest od switany až do trech hodin, to gest nasseg dewateg ransseg se modlila (Mária) sj 18. st
• ranny čas se smjchem nekdy začjname, wečernj hodiny s slzamy čjtame wn 1728
II. prísl za rána, v rannom čase: tureckému cisári jeho dvorané ráno povedeli, že mladí páni z temnice ušli asl 1560; abi ste poslalj pysare w uterek nebo w stredu, welmy rano nováky 1569 kl skoro ráno, zavčasu; Staniek, když gest wino nalozil, ssel gest s nim na hospodu, a rano wstawssi, ssel domuow beckov 1508 sčl; z tychto piluliek wezmy kazdodenne rano gednu a budeš za 24 hodin bezpečny od muoru rt 17. st; mane: ráno ks 1763; cybula surowa ze solú a s chlebem gedená rano, obranuge proti zlemu powetru zel 18. st
• kdo rano wstává, tomu Búh dává sin 1678; kdožkoli wčas rano stawa, tomu zdrawa bywa hlawa se 18. st;
-ičko dem: pry weljkem dwore, kazy sobe ore, chtegjce gratiu ziskat, kdo chce w nem wdecznj bit, ma helitropium uzit polny, sobe za priklad, kterež hned raniczko, když winde sluneczko, k nemu se obracuge bv 1652; (v nebi) tam slunečko wychazj ranjčko, oswecugjce wsseckno, y nas hrjssne syny neposlussne pop 1723–24
strana ž
1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: z druhey strany potoka az przez prziecznu rolu ma gmenowany Oger s synem hraditi žk 1497; od neyakeho chodnika rozdelugy se dwe cesty, z kterichžto gedna na lewu stranu se vichiluge do hory zvolen 1567; stala se zmluwa o dom anebo sezenj pustom, mezi kterymi susedy sedy, na prawey strane Vhrynča Mateguow, na lewey pak strane Kowác Martina bátovce 1600; pocesnjk kam zameruge, prosto bez obchazenj nech gde, na strany nech se nenachiluge kob 1666 nech neodbočuje; pry ceste na leweg strane sme obnowily staru kamenu hromadu brezová p. b. 1768
o odísť, pojať, vziať na s. odstúpiť, odviesť bokom od ostatných: kdiž byli odéssli na stranu, mlúwili wéspolek; kdiž ho zawolali, otec totižtó a syn, wzali ho na stranu a prosyt počalj kb 1756; 1757; (muž) Telemacha na stranu pogal pt 1796
• každj, kdo se wadj, nech se hledj zradj po strane od gineho bv 1652; Swyatko sljssal to od newesty Kohudkineg Katrussy, že pred fatentem mluwyla, že cžo o Kohudkj po strane se mluwy, že to ona wssecko wye krupina 1695 nepriamo, tajne; limulus: na stranu, po oku krywo hledjcy ks 1763 zazerajúci; zlož na stranu takowéto twé reči wp 1768 prestaň takto hovoriť
2. bok, bočná plocha nejakého predmetu: dwa koncze (:ktere su naznamenowane na druhey strane v wrchu:) platna, geden konecz ssechowany na obrusy a druhy konecz sprosteho platna l. sielnica 1564 e; za ten grunt, o kterem gest na druheg strane psano, Martin Mokro za wssecek grunt zuplna zaplatil turany 1624; musy ten krčah na strane djeru mjti, aby rury mohli wnitr wgiti rt 17. st; na kteregssto zastawe z gedneg strany wywoleneho swateho patrona obraz, s druheg pak strany czymer remesla masarskeho wymalowany ma biti ca 1727; pagina aversa: druhá strana listu ks 1763; kepen, ktery se na obidwe strany nosit mohel kur 18. st
o reč božj gest pronikawegssj nad meč na obe strany ostry co 17. st obojsečný
3. časť priestoru ležiaca v istom smere: my naprostred pole toho stogicze a ony kazdy na swey strane bytča 1484 sčl; Mudron dal Surzenim swu cztwrtt, ktera gest podle Lognikoweg za cztwrtt Surzenich, ktera gest wedle Frantoweg na nizneg strane p. ľupča 1583; plac gest mezy domy Mrissko Diurkowym, a ten gest od puolnočneg strany, od poledneg strany pak gest Krayci Tomassow bátovce 1604; kdy se wispal z opilstwa, gjž za dobreho slunečka, po wssech stranach se ohleda sk 1697; ga som ssiel ginou stranou a on ginou a s tim se rozissli dražkovce 1714; Yonáss dolú zessel do wnjtrnych strán hagowa kb 1756 do podpalubia; na switani ohen se strhnul s teg strani od sadu Janosskineho w staweni liptov 18. st; pren s teg sluzby y dluhy swymy penyzmy na niekolyk stran zaplatila ľubietová 1657 niekoľkým ľuďom; a tak na wssecky strany se zadluhujeme h. srnie 1690 dlhujeme mnohým ľuďom; ya, chudobna žena, welike suženy ze wssech stran znassam dlhá 17. st; distrahor: newjm, na kterú stranu obratjm mysel ks 1763 neviem, o čom mám začať premýšľať; Antonin sám sobe poradit nemuže na kteru stranu by se mel obrátit vp 1764 ktorým smerom ísť
4. rodová, príbuzenská vetva: o ktery (dom) przi prawie zylinskom przisslim stranam pokrwnim, ktery se toho statku napadniczi byti prawy, rok k prawu od panow starssich zylinskich polozen gest trenčín 1571
5. jednotlivec (skupina) vo vzťahu k inému jednotlivcovi (skupine); protivník: znamo cynyme, kerak opatrny Mertuss Polacowicz z gedneg strany a cztna pany Dorotha Kozakowa z druhe strany przed nassy plnu radu przystupywssy žk 1460; na prestupnykow predepsanych punctuw, gak ze strany panskeg, tak dedinskeg, inspector dedinsky ma pilnu starost a pozor myty liptov 1716; sotwy z nich pry nassich stranach bude geden tento posledny, Ebedmelech uprimny, kteri nas ochranj w bide tr 1728; gako dosawad druzi mlinari brawy krmit nebude powinowatj, ani robit na mesku stranu krupina 1736 pre mesto bellum collatum est circa Corinthum: nedáleko od Korynta oboge bogugicý strany se stáhly wu 1750; pro zawisť zawisť aňy gen gedneho po me strane ňeňj pt 1796
o držať, chytiť, lapať, stáť s-u komu zastávať, zastať obraňovať niekoho: ya W. Welkomoznost ponizene prosym, žeby W. Welkomoznost mne stranu chytila a mne zastawala senica 1680; aby skrze takowe prekažky do negakoweg škody predmenowany arendator neupadel, powynny budeme gemu stranu chytyt a geho zastat dubnica n. v. 1719; pan Lehoczky spolu ze swim predgmenowanim hoffierom synowy stranu lapal martin 1734; partes alicujus arere: stranu nekomu držeti, zastati wu 1750; trj wozj zbožia panskeho na swu stranu wzal pan Sadeckj lonskj rok rudina 1644 pre seba; salutem tuam strenue defendi: po twé strane gsem stál wu 1750 podporoval som ťa
• nowy učytely Pysmu swatemu na mnogich mystech nasily čyny, ge rostrhawagy a tak potrhane na swu stranu natahugy šv 1675 prispôsobujú svojim zámerom; mayer neni hoden panu grofowi služit, lebo mnoho panskeho sira a masla na swu stranu popreda hrádok 1715 pre svoj zisk; (žena) wssechech pak tech, kterjm wec znama bila, rozličnimj darmj po swe straňe obratila pt 1796 získala pre svoju vec
6. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, vyjednávaní ap., stránka: w swich wssech weczech, ktere mely meczy sebow a nam zuplnu mocz daly ruku danym obe strany, czokolwek meczy nymy nagdeme, že na tom prestanu beňadiková 1563; potomcy držety slibily a se zawazaly pod pokutow sto zlatich timto obicžegem, že gestli by ktera strana aneb y z gegich dedicžow toto vrownani wniwecz obracely a russily, techdy strana russicy (zaplatí) zvolen 1567; wyno aneb pywo poradkem se ssenkuge, takže aby se zadneg strane w teg weczi krywda neučzinila domaniža 1615; na potwrzeny pak toho wsseho nalial se z obydwuch stran aldomass na meskom dome bátovce 1631; arbiter: rozsuditel, kterému se oboge strany k rozeznánj poručegj wu 1750
o advocatio: strana odporná ks 1763 odporca
7. diel z celku, časť: tu pak cžastku aneb stranu hory a stromow od cesty w doline k roliam zgewne pred nami wyznaly, že prinaležy Murakezymu a geho dediczom zvolen 1567; mogey manzelkj nechawam trzetj tal aneb trzetu stranu tak w dome, gako y na poly totyz w zemech a y zahradach švábovce 1568 kl; gestli by neco od tichze wecy ostawalo, tedy aby se predepsany pritele rowno delily na 4 strany krupina 1691; nech oznamj (Revický), zdaliž wčeli pana wilupal a wibral, mad pak ze strany potrowil a nieco y popredal veličná 1724; na čtyry strannj bjlo roztrženo kralowstwj cs 18. st
8. kraj, územie, končina: myte nas w pamati, zebrakuw upadlich, zebi sme se nerozbehli po ynich stranach šariš 1682; prosime, slawna stolyco, zmyluytese nad namy, ubohymy ludmy, nech ay by sme se nepotulaly po ynssych stranach lukov 17. st; Atyla, pochan, ukrutnost welykú na tech stranách Európy wykonáwal krp 1760; zrozená jsem v kraji, poveďela jméno jeho, na jakích pak včil jsem stranách ňevím br 1785; cikany su skrzewa čloweka, ktereho obskoduwali, w osady Lesth naleznuti, ale odtal uskočili a gistotne na slowenskich stranach bludit budu spolu y ze zenamy levice 1788;
na s-e prísl výraz bokom: Georgius, zanechawsse hanbu na strane, lechkosti se dopustil, co na statečneho čloweka neprinaležj, w nocy na hrussky do zahrady pana chodil vrútky 1737; semote: na strane ks 1763;
z väčšej s-y prísl výraz zväčša: takowe lysty w pominule nespokogne časy z watčeg strany na skazu prynduc z. podhradie 1715; liečenia pak geg bilo z watsseg strany takowe, gako prwnegssj swedok oznamil d. kubín 1726; drewo z wačeg strany pokapalo ľubeľa 1786;
stránka, stránočka dem k 3: winauč se temto stranečkam koa 17. st; k 8: skapalo nam padesat zapražnych volov, na ktere, když sme se zmahali, vatšu stranku gruntov svojich sme pozakladali krušetnica 1776 lp
škovránok [-ek],
škrovánek m malý spevavý vták, žijúci na poliach zool škovránok poľný Alauda arvensis: pipisska neb sskowranek menssj chochol hore pnye; spewawe gsu: čižik, sskowranek kob 1666; sskowránek prospewuge ljtagjc w powetřij op 1685; alauda: sskrowánek; galerita: sskrowánek ks 1763; gako alcion na morskych brehoch a skrowanek po poli sro 1766
o gastrab sskowrankowy rekl: mug sy, kam chcy, tam tě nesu, ano, y zezzeru te, kdy se my liby co 17. st
P atpn Georgius Skowranok poruba 1614
štrang, štránok [-ok, -ek] m nem hrubý povraz: ona lala, aby pana richtara y (s) starssymi kat obesil, y susedy, ktere gey nic dobreho nepregi, to dokladagicz, hledali v mne a nassly sstrank na hrdlo liptov 1582; w pondieli po prowodny nedieli Girikowj Prowaznikowj za sstrankj na lessenij k wiezj d 25; item za ssest sstrankow per d 8 a za cztiry zinky per d 2, d 54 žilina 1585; 1617; kupyl sem na woly pet sstrangow, per den 3 zvolen 1659; oracž, magjce orat, zapryaha woly do pluhu, ne sstrangj, ale yarmem kob 1666; sstrange pre bugake meskye kupily, d 18 krupina 1684; utrhel se mu sstranek skalica 1729; ductarius funis: tážny prowaz, sstránek ks 1763; strang gedon na studnu stary pukanec 1773; když pan w aresste držan byl, strangi požičalj, s kterimi ho chcelj wgazat bytča 1777; za ližicu teriaku, málo swinského chleba a za misu popola spolu war, kdy prechladlo, pretjáhni pres to srstený sstranok a tjm ho na stehnách až po prse obwjaž pl 1787
• lepssi mozol na ruce, nežlj sstranek na hrdle slk 1641–57;
štránkový príd: ductarius funis: sstránkowy prowaz; funalis: sstránkowy ks 1763;
štranček m dem povrázok: cupeny strancek na maly zwoncok, d 12 zvolen 1627; nástroj pak, kterím običagne márnení bívajú, jest štranček, který jim sultán odsílá br 1785; abi ale wnitrna nečistota howada preukazat sa mohla, mosi sa sstranček z wlasi, skrze prepichnutu kožu na prsach pretahnut ldo 1792