radiť, -í, -ia dok. (koho, čo do čoho, medzi koho, medzi čo, kam) včleniť, začleniť, zaradiť: v. pojem do sústavy (pojmov); v. niekoho al. niečo do kategórie; (Položky) sa vradia do rubriky strát. (Kuk.) Vradili ich (chlapcov) medzi vojakov. (Ráz.);
nedok. vraďovať, -uje, -ujú
|| vradiť sa (do čoho, medzi koho, medzi čo, kam) včleniť sa, začleniť sa, zaradiť sa: Vradila sa do zástupu žien. (Jil.) Mohla sa rovno medzi ne (dievčatá) vradiť. (Žáry);
nedok. vraďovať sa
radiť1, -í, -ia nedok.
1. (komu i bezpredm.) poskytovať, dávať radu, rady, ponaučenia, pokyny: dobre, zle niekomu r.; starý profesor, ktorý svojim žiakom radil vo všetkých situáciách (Vám.); Dobre vám chcem, keď vám radím: ste mladí, nepite! (Ondr.) Prišiel do dediny nový učiteľ: učil, radil. (Taj.)
2. (čo komu, čo, koho, so spoj. aby, s neurč. i bezpredm.) navrhovať, odporúčať: Čokoľvek kto radil, všetko urobili. (Kuk.) Doktor radil každému slnečný kúpeľ. (Jes.) Nahovárali ho, aby sa oženil a radili mu istú Prešovčanku. (Záb.) Doktorov radia nesmele, tí zas radia kúpele. (Jes.) Jaroslav radil, aby sa dobývanie na čas odložilo. (Kal.) Odísť mu i tak radí každý. (Tim.) Vypáliť dýzne, a bude — radil Grnáč. (Hor.) To by som ti neradil! Nerob to!;
opak. radievať, -a, -ajú;
dok. poradiť
|| radiť sa1
1. (o čom, s kým i bezpredm.) vymieňať si názory, rady, mať poradu o niečom: Začali sa radiť o veci. (Urb.) Radil sa so ženou ohľadom detí. (Taj.) Výborníci sa ticho radili. (Heč.) Radili sa, čo s chlapcom začať. (Kal.) Radili sa medzi sebou.
● Kto sa radí, nezavadí (porek.) poradiť sa je prospešné, často uchráni pred chybou, omylom.
2. (koho) pýtať , žiadať od niekoho radu, pokyn, poučenie: Radili sa ma, či neviem o nejakom (sluhovi). (Kuk.) Ľudí sa raď a rozumu sa drž. (prísl.);
opak. radievať sa;
dok. poradiť sa
radiť2, -í, -ia nedok.
1. (čo, zried. i koho) podľa nejakého poriadku stavať, zoraďovať, zoskupovať do nejakého útvaru, radu, klásť vedľa seba: Radil k sebe náhodné myšlienky. (Urb.) Radil ich (slová) akoby v jednu reťaz. (Jil.); lingv. radenie foném; aut. radenie rýchlostí menenie rýchlostí pomocou rýchlostnej skrine;
2. kniž. (koho, čo kam) dávať niekoho, niečo do nejakého celku, do nejakej kategórie, zaraďovať, začleňovať: komfortná chata, ktorú vraj možno radiť do kategórie horských hotelov (Bedn.);
dok. k 1 zoradiť, priradiť, k 2 zaradiť
|| radiť sa2
1. podľa nejakého poriadku stavať, zoraďovať, zoskupovať sa do nejakého tvaru, radu: (Udalosti) sa radili k sebe. (Urb.) Radíme sa okolo stola podľa veľkosti. (Al.)
2. kniž. zaraďovať sa, začleňovať sa do nejakého celku, do nejakej kategórie: torzo diela básnika radiace sa čestne medzi diela literatúry (Chorv.)