radom [-om, -em] prísl jeden za druhým, v postupnosti, do radu, zaradom: rozkázal techdi Mophti wssech swích služebníkuw radem wewáďať, a mučením prawdu obdržať br 1785; abi gsme w gednem gedine mline mleli a za plotmi nepostáwali, blíž prikročme a radem prez waše listi iďme ba 1789; hadowe wegca radom magj a s takowich, w dirach zloženich, až w roku mlade wisedga pr 18. st