ranený príd. ktorý utrpel zranenie: ľahko, ťažko, smrteľne r.; r. vojak, r-á ruka, r-á noha; r-á zver;
pren. postihnutý vnútornou bolesťou, žiaľom, zarmútený, zronený, dotknutý: r-é srdce (Tim.); Ilčíčka nepatrila medzi ženy, ktoré, keď sú dotknuté a ranené, utiahnu sa do kúta. (Urb.) Darina utiahla sa do besiedky i so svojou ranenou láskou. (Greg.);
spodst. ranený, -ého m. človek, ktorý utrpel zranenie (obyč. vo vojne al. pri nehode): Prišli prví ranení. (Vám.) Pozbierali si mŕtvych a ranených a vrátili sa späť k Hronu. (Ondr.);
ranene prísl. zried.: „Veď ste azda len nepotratili ešte všetok rozum,“ skríkne (Anča) ranene. (Tim.)