reč -i ž.
1. schopnosť človeka vyjadrovať myšlienky, názory, city ap.: porucha r-i; stratiť r. onemieť i fraz. dostať sa do pomykova
2. jazyk (význ. 3): slovenská, česká, nemecká r.; materinská r.; ovládať nejakú r.
3. rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor: dať sa, pustiť sa s niekým do r-i; bola r. o Janovi
4. spôsob hovorenia: plynulá, jasná, nesúvislá r.
5. rečnícky prejav, prívet: slávnostná, smútočná r.; predniesť r.
6. obyč. mn. nepodložená, nepravdivá správa: šíriť r-i
7. spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: básnická, umelecká, odborná r.
● ísť na kus r-i na besedu; mať veľa, mnoho r-í veľa a zbytočne hovoriť; aby r. nestála aby rozhovor neviazol; to nestojí za r.; nie je to dôležité; (to je) moja r. (v replike) to je môj názor; r-i sa vravia a chlieb sa je nie všetko, čo sa povie, treba brať vážne; vtáka poznáš po perí a človeka po r-i;
rečový príd.: r-é orgány, r-á chyba